k, nezvyčajný zanietenec, kriesil a miesil ohybnú masu ovládateľného človeka, ba doslova formoval a podnecoval. Esteticky aj ideologicky.
Pokračovali spolu v Prahe – hoci na rozdielnych štúdiách – pri doplnkoch a miernej korekcii smeru v prostredí európsky rozhľadeného pulzujúceho mesta. Štúdium na niekoľkých fakultách, ktoré si vyžaduje povolanie profesora kreslenia i všestrannejší výtvarný záujem, stačilo zamestnať len nepatrnú časť Fabryho roztvorených buniek a mozgovej sivej hmoty. Sliedil po krásach mesta, hltal mladé lásky, ňuchal vo vysoko nabitom ovzduší, aké vlny prúdia svetovým oceánom lyriky.
Písal.
Podnecovaný Bakošom z „pražských“ básní si zostavil svoju prvú zbierku Uťaté ruky. Interesantné, ako ju zostavil. Postupoval podobne ako pri skladaní, „montovaní“ koláží, v ktorých sa neskôr stal hotovým majstrom. Útla knižočka melanže poetickej impertinencie mala obsiahnuť všetky enzýmy bublajúceho, ešte nevykvaseného i buketujúceho už vína.
Zredigovanej, autorom „vypravenej“ zbierke pomohol nájsť nakladateľa v domovskej Trnave (ktože iný?) Mikuláš Bakoš. Úctyhodný a chápanlivý nakladateľ František Urbánek sa pričinil o druhú Fabryho zbierku Vodné hodiny hodiny piesočné takisto ako o mnohé ďalšie knihy, príkro vyčnievajúce z vtedajšej klerickej uniformity.
Teda predsa Trnava. Jej školy – solídne klasické štúdium – podkuli na reči senzitívneho chlapca filologicky schopne a trvácne; dali mu rozhľad i zálusk poznať svet aj mimo hradieb „slovenského Ríma“ a „poklebetiť si“ s pestrofarebnými osídlencami našej zemegule.
Mestu mladíckych rokov sa, žiaľ, nestačil patrične odvďačiť v literárnej tvorbe, hoci vieme, že sa na to chystal. Potvrdzuje to aj ukážka v Pohľadoch, zachytávajúca výsek z Fabryho trnavského pôsobenia, kde prísny konvikt či šeré alumneum prestreľujú lúče malokarpatských viníc.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho, ako aj ďalší text na strane, dopĺňajú fotografie z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
