Na rozdiel od budovy sanatória však záhrada zatiaľ stále patrí štátu. Sanatórium zozadu obkolesuje a spolu s ním vytvára jeden celok. Zvyšuje tak atraktivitu budovy.
Budova, kde sídli sanatórium, má nového vlastníka a Sanatórium Koch sa z nej plánuje presťahovať.
Pôrodnica alebo niečo iné
V súvislosti s tým sa objavujú špekulácie, či nový vlastník, spoločnosť R2, bude chcieť v budove ponechať pôrodnicu, respektíve zdravotnícke zariadenie. Objekt je na túto funkciu viazaný aj v územnom pláne zóny, majiteľ by však mohol požiadať o zmenu. O tej rozhoduje mestské zastupiteľstvo.
Spoločnosť R2 sa nezaoberá poskytovaním zdravotníckych služieb či prevádzkovaním zdravotníckych zariadení. Konateľka spoločnosti Darina Töröková sa na túto tému odmietla vyjadriť.
Spoločnosť, ktorá budovu kúpila, je prepojená na niektoré spoločnosti známeho podnikateľa Ivana Kmotríka.
Kmotrík vlastní viacero spoločností, medzi nimi aj Artmediu, distribučnú spoločnosť Mediaprint či televíziu JOJ. Bývalý riaditeľ Sanatória Koch Vladimír Cupaník povedal, že svoj odchod zo sanatória nemieni medializovať, nakoľko ide o jeho súkromné rozhodnutie. Ten pred časom z nemocnice odišiel a riaditeľom sa stal jeho zástupca Mário Lužinský.
Súčasť sanatória
Kochovu záhradu založili v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória a bola dielom mlynianskeho záhradného architekta Jozefa Mišáka. Spája sa s ňou aj smutný príbeh, pretože Mišákovi u Kocha zomrela manželka. Záhrada vďaka nemu obsahuje vzácnu zbierku, ktorú pôvodne tvorilo 120 druhov cudzokrajných stálozelených listnatých a ihličnatých drevín. Prispeli k tomu i klimatické podmienky mesta, ale aj severovýchodná orientácia svahu a samotná budova, ktorá záhradu chráni pred studenými vetrami a zatieňuje ju pred silným slnečným žiarením.
Záhrada ostane kultúrnou pamiatkou
Štátna ochrana prírody spolu s Asociáciou priemyslu a ochrany prírody sa už roky snažia o to, aby záhrada v centre bola prístupná návštevníkom. Vo vyhradenom čase, najprv klientom sanatória, potom regulovane aj verejnosti.
Bráni tomu však jej zanedbaný stav – zničené sú napríklad múry v záhrade, pohli sa a zosunuli. Počas dvoch minulých rokov v záhrade urobili základné revitalizačné práce.
Nasledovať by mal realizačný projekt kompletnej rekonštrukcie záhrady, ktorý by mali urobiť sadovníci.
Podľa dendrológov by sedemdesiatročná záhrada potrebovala veľmi intenzívnu starostlivosť. Do tej však zatiaľ neinvestoval ani krajský úrad, ktorý ju spravuje od roku 1998, ani Staré Mesto, ktoré ju dostalo do starostlivosti pred vyše dvoma rokmi.
V súvislosti s ďalšou údržbou záhrady požiadala asociácia Krajský úrad životného prostredia o zrušenie ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ostala by však naďalej spolu so sanatóriom chránená ako národná kultúrna pamiatka.
Terajší stupeň ochrany podľa asociácie neumožňuje, aby sa tu vykonávala taká údržba a činnosti, aké záhrada potrebuje.
„O zrušení prírodného chráneného areálu ešte nie je rozhodnuté. Bude to asi vo februári,“ povedala Dagmar Boršošová z Krajského úradu životného prostredia.
Podľa Dagmar Krempaskej zo Štátnej ochrany prírody bude zmena v prípade zrušenia 4. ochranného pásma prírody pre záhradu znamenať napríklad jednoduchší postup pri schvaľovaní výrubov.
„Kým je chránená štvrtým stupňom, výruby sú v nej zakázané a každý by musel ako výnimku schváliť Krajský úrad životného prostredia. Po zrušení bude výruby povoľovať len mestská časť Staré Mesto.“
Dodala, že vyňatie záhrady odporučila aj Štátna ochrana prírody. Podľa jej slov filozofia ochrany prírody dnes spočíva v ochrane pôvodných biotopov. „Nechránime umelo vytvorené záhrady, ale pôvodné prírodné územia, pôvodné dreviny – nie cudzokrajné.“ Práve cudzokrajné rastliny (dreviny) môžu postupom času nadobudnúť invazívny charakter a môžu vytláčať domáce. S nimi by mohli vymiznúť aj živočíchy, ktoré tu žijú.
(japa)
Kto je Ivan Kmotrík
Ivan Kmotrík vlastní distribučnú spoločnosť Mediaprint Kapa, televíziu JOJ a hovorí sa aj o jeho vplyve v televízii TA3. Je majiteľom futbalového klubu Artmedia.
V Bratislave aktuálne plánuje výstavbu na štadióne Artmedie a v jeho blízkosti. Postaviť tu chce 34-poschodovú administratívnu budovu, luxusný 22- alebo 13-podlažný hotel a bytové domy. Na to však potrebuje preklasifikovanie pozemkov v územnom pláne z funkcie šport na bývanie a občiansku vybavenosť. O takejto zmene môže rozhodovať len mestské zastupiteľstvo, poslanci mestskej časti Petržalka ju podporili.
Spoločnosť FC Artmedia kúpila pozemok pod štadiónom od mesta viazaný na funkciu šport. Takto klasifikované pozemky sa spravidla predávajú za výrazne nižšie ceny ako územia určené na výstavbu.
Zástupcovia spoločnosti argumentujú tým, že štadión chcú zrušiť, pretože nevyhovuje kritériám Medzinárodnej futbalovej federácie.
(japa)
