ovej patrí mestu.
Podľa viacerých ochranárov bude záležať najmä na konkrétnom projekte parku. „Viem si tu predstaviť prírodný park, ktorého zmyslom by bolo zachovať lužný les v tomto území. Nie však 'mechanický' park mestského štýlu,“ povedala Ľubica Trubíniová z iniciatívy Bratislava otvorene. Zdôraznila, že ochranári aj niektorí architekti navrhovali mestu, aby celomestský centrálny park vznikol na petržalskom brehu Dunaju, na území medzi Starým a Prístavným mostom.
Mesto však na tomto území schválilo projekt celomestského centra Petržalky, ktorý má síce viaceré prvky zelene (ráta aj s vytvorením dvoch ostrovov na Dunaji), ale prevažovať tu bude výstavba.
„Táto lokalita bola najvhodnejšia na vytvorenie celomestského parku. Vytvoriť sa tu mohla súvislá zelená plocha nadväzujúca na Sad Janka Kráľa, ľahko dostupná aj z centra mesta,“ hovorí Trubíniová
Priestor medzi Malým a Veľkým Draždiakom, kde park plánuje primátor, by nadväzoval na územie Malého Draždiaka, ktoré sa bude asi tiež meniť. Petržalskí poslanci schválili pred vyše rokom urbanistickú štúdiu tejto zóny. Navrhuje zmenu tejto prírodnej lokality, nachádzajúcej sa v blízkosti Veľkého Draždiaka, na areál voľného času s hotelom, grilom, čárdou, parkoviskom či fitnescentrami. Lokalita by podľa štúdie mala prilákať denne 1300 osôb, v hoteli má byť 360 lôžok a 354 parkovacích miest. Výška stavieb na tomto území má byť od dvoch do 15 poschodí.
Poslanci štúdiu schválili s tým, že z nej bola vypustená čárda a požičovňa člnov a vodných bicyklov. Návrh vypustiť aj parkovisko neprešiel. Na zasadnutí zastupiteľstva vystúpila aj iniciatíva Za zeleň Petržalky. Jej zástupcovia apelovali na poslancov, aby dali vypracovať novú štúdiu lokality, ktorú by vypracovali viacerí odborníci a prírodovedci a dali priestor širokej diskusii. Poslanci im oponovali, že štúdiu vypracovali odborníci a riadili sa pri návrhu aj zákonom o ochrane prírody.
Bratislava má dva parky a niekoľko záhrad
V centre mesta sú v Bratislave zatiaľ dva parky – Sad Janka kráľa a Horský park. Oddýchnuť v prírodnom prostredí sa dá aj v záhradách – Medickej či Prezidentskej. Tie však v minulosti zmenili svoj štýl – kým pred dvadsiatimi rokmi to boli záhrady anglického typu, kde dominovali dospelé stromy – napríklad gaštany, platany či orechy, v súčasnosti sú záhradami francúzskeho typu – so širokými chodníkmi, drobnými architektonickými prvkami, kríkovou zeleňou a kvetmi.
V centre mesta je už sedmnásť rokov verejnosti neprístupná unikátna Kochova záhrada. Založili ju v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória. Záhradu tvorilo 120 druhov drevín. V súčasnosti ju spravuje mestská časť Staré Mesto. (japa)
