té cesty.
Tunel pod kopcom Sitina vedie od zoo k pracoviskám SAV na Poliankach, povedie cezeň diaľnica D2 v úseku Lamačská cesta – Staré grunty. „V prvej etape ukončíme montáž technológií v tuneli, v apríli by mal ísť do skúšobnej prevádzky,“ povedal Marcel Jánošík, hovorca investora, Národnej diaľničnej spoločnosti.
V druhej etape sa tunel prepojí s diaľnicou, ktorá sa rekonštruuje. Nedávno sa pri prestavbe na lamačskej strane zistila vysoká hladina spodnej vody. „Projekt sme zmenili a práce pokračujú normálne ďalej,“ povedal Jánošík. Stavbárom pomáha aj mierna zima.
Doprava na lamačskej strane je teraz zložitá, vodiči by mali pozorne sledovať prenosné značky. Dúbravčania môžu využívať most na Harmincovu ulicu, hotová je aj estakáda, ktorá povedie priamo k severnému portálu tunela. Práve sa vymieňa podložie v pravom jazdnom pruhu v smere Brno – Bratislava.
V Mlynskej doline je dokončený definitívny povrch diaľnice aj s vodorovným značením, čiastočne sa už po ňom aj jazdí. Stále tu je stavebný areál, vidno však, že v tuneli sa svieti a funguje aj značenie.
Portály na premenlivé dopravné značenie stoja v Mlynskej doline i na lamačskej strane, teraz sa kladú káble. Ide o systém, ktorý informuje vodičov o aktuálnej dopravnej situácii, o teplote vzduchu a vozovky a o povolenej rýchlosti.
V tuneli je hotová klimatizácia, robia sa už len drobné práce. Podľa Magdalény Dobišovej zo stavebnej firmy Skanska je to napríklad čistenie odvodňovacieho systému vozovky, robí sa špárovanie a budú sa osádzať poklopy.
Trasa 1,5-kilometrového tunela vedie plytko pod povrchom, maximálne 30 metrov, na niektorých miestach okolo 10 metrov. Sú tu dve samostatné rúry, každá s dvoma jazdnými pruhmi pre jednosmernú premávku. Rúry sú prepojené spojovacou rúrou, cez ktorú sa dá prejsť autom.
Tunel začali raziť v októbri 2003. Slávnostná prerážka západnej rúry bola 11. marca 2005, o mesiac neskôr prerazili východnú rúru. Súbežne sa robila betonáž. Po stavebnej stránke dokončili tunel na sklonku roka 2005, vlani sa práce preniesli na cesty v okolí.
Tunel bude asi lacnejší
Kurzová strata hrozí japonskej banke JBIC, ktorá svojím úverom z veľkej časti financuje stavbu tunela. Celkové náklady na výstavbu sa v roku 2005 odhadovali na viac ako 3,5 miliardy korún. K 31. marcu 2005 bolo plnenie vo výške 2,7 miliardy, to ešte nebola hotová ani stavba tunela. V posledných mesiacoch sa kurz koruny tak posilnil, že stavba by nakoniec mohla slovenskú stranu stáť až o miliardu menej. Investor, ktorým je Národná diaľničná spolonosť, ani zhotoviteľ, teda japonsko-švédske združenie Taisei – Skanska, nechcú tento stav komentovať.
(lin)
