Rozhliadnime sa aj po inom póle Hodín, tohto pôsobivého strašiaka na makovom poli slovenskej poézie z konca tridsiatych rokov. Po póle „ľahšieho odporu“ – z hľadiska čitateľnosti – kde sa civilnosť snúbi s erotikou a svetonázorom.
Fabry nie je ufňukaný ospevovateľ hmatateľnej ženy, lež ilúzie: postavy, ktorá „nepríde ani k jednej veži“, dámy, v ktorej „lietajú podzemné listy“, preludu, ktorý „zažíha postele“, žien ošľahnutých horúčkou, ktoré „vťahoval do svojich básní“. Nedal sa zotročiť žene-prototypu – Laure, Míne, Maríne – zmocňoval sa jej pluralitne, uznával iba „ženu v množnom čísle“, ktorá mu zapĺňala sny a vystačila po kvapkách na celoživotnú poéziu.
Rovnako zaobchádzal s ideou. V podtexte sa objavovala nenápadne, pableskujúc tmou. Postupne zrela, aby sa zaskvela pôsobivým trepotom na vlajkovej žrdi vo Féneovi. Triedne javy či politické udalosti neobchádzal: poprestýkané sú nimi jednotlivé verše i celé básne. Napríklad Záhrada ukrutností, v ktorej sa básnik hanbí za meno človeka, pranierujúc, čo sa deje v Španielsku, Číne a inde vo svete, kde vládne „hlad“ a „hnijú pľúca“, kde „vyčíňajú pijavice“ a „rachotia zbrane“.
Atmosféru doby a jej jedovatý pazúr pocítil aj na vlastnom osude v jeseni tridsiateho siedmeho roku, keď sedel v rumunskom väzení za svoje politické presvedčenie a praktický prejav proletárskeho internacionalizmu.
Malá hrdzavá myš obrazotvornosti
Prináša škrupinu lieskovca do mojej cely
Toto je znamenie podzimu
Môjho podzimu bez slobody
Vietor a vtáci
Neste pozdrav
Na všetky strany
Pozdravujte slobodu.
Takéto ideové vyznanie a vyznenie Hodín po prebrodení „ukrutných záhrad“ a „šialených dôb“ je priamym a príhodným mostíkom k poézii o pekelníkovi Féneovi, s ktorou si dáva sľubné dovidenia!
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho, ako aj ostatné texty na strane, dopĺňajú fotografie z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
