me,“ povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Projekt zriadenia záchytky prerokuje a bude schvaľovať mestské zastupiteľstvo. Mesto sa má na jej financovaní spolupodieľať.
Záchytka v Bratislave fungovala do leta 2004 v Centre pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej ulici. V tom čase patrila k posledným takýmto zariadeniam, po roku 1996 zostali totiž z vyše 40 záchytiek na Slovensku len tri – v Bratislave, Trnave a Košiciach. V súčasnosti už nefunguje ani jedna z nich.
Poskytovanie tejto služby bolo stratové. Financovanie záchytky zdravotnícke poisťovne nezabezpečujú, náklady na jednu noc sa pre prevádzkovateľov vyrovnali cenám v hoteli (1400 až 1800 korún). Zákon síce zmluvne určuje, že klient je povinný zaplatiť za jednu „návštevu“ 600 korún, vzhľadom na sociálnu skladbu klientov je ale vymáhateľnosť tejto sumy otázna.
Podľa Ľubomíra Okruhlicu z Centra pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej sa v Bratislave zásadný problém s opitými ľuďmi, ktorým v zime hrozilo, že zamrznú, podarilo vyriešiť v decembri otvorením nízkoprahovej nocľahárne na Ivanskej ceste. Tu môžu prenocovať aj bezdomovci pod vplyvom alkoholu.
„Záchytky nie sú pre takýto typ ľudí, sú pre agresívnych opilcov,“ povedal Okruhlica. Záchytka nie je zdravotnícke, ale represívne zariadenie. Nezatvárajú tu ľudí s otravou alkoholom, tí spravidla končia v nemocniciach. Záchytné izby sú určené pre tých, ktorí v opitosti ohrozujú seba alebo iných. „Obťažujú okolie, ale ich konanie zväčša nie je trestným činom, robia priestupky a výtržnosti. Riešenie takýchto prípadov nie je v kompetencii zdravotníckych zariadení, vo svete záchytky sídlia zväčša pri polícii.“
Záchytka, ktorá roky fungovala v Centre pre liečbu drogových závislostí, v júni 2004 avizovala, že 900-tisíc korún, ktoré magistrát ročne poskytoval na jej chod nestačia.
Pôvodne chceli v centre zredukovať otváracie hodiny. Nakoniec záchytku v polovici júla zatvorili, pretože jej zariadenie zdemoloval jeden z opilcov. V roku 2002 tu vytriezvelo 139 ľudí, o rok neskôr 326.
Poslednú záchytku mali v Trnave
Posledná záchytka, ktorú v plnej miere hradilo mesto, bola v Trnave. Zrušili ju v roku 2004. Podľa hovorcu mesta Pavla Tomašoviča to však nebolo preto, že by mesto nemalo na záchytku peniaze. „Museli sme riešiť to, že hoci službu platilo mesto z daní svojich obyvateľov, 40 až 60 percent klientov záchytky tvorili mimotrnavskí obyvatelia. Susedné mestá a obce neboli ochotné túto službu spolufinancovať,“ hovorí Tomašovič. Dodal, že mesto v rozpočte stále drží jeden milión korún, ktorý zodpovedá nákladom na trnavských klientov a bolo by ochotné záchytku spolufinancovať.
„Z legislatívneho hľadiska je lepšie, ak prevádzkuje záchytku niekto, kto má priame väzby na nemocnice. Tým sa vyrieši prípadná potreba ďalšej zdravotníckej pomoci či zákroku, ako aj ich úhrada zo strany zdravotníckych poisťovní.“
