V roku 1895 vznikla na území dnešnej mestskej časti Ružinov v lokalite Mlynských Nív rafinéria s názvom Apollo. Ropu na spracovanie do rafinérie dovážali z Ruska, Poľska, Rumunska, Texasu, ale i z neďalekých Gbiel.
Hotové výrobky sa potom vyvážali do susedného Rakúska, Nemecka, do ďalších európskych a ázijských krajín a do Ameriky.
V medzivojnovom období rafinéria vlastnila ropné polia, tankové lode, cisternový park, prečerpávacie zariadenia v bratislavskom prístave a sieť vlastných čerpacích staníc. Počas 2. svetovej vojny produkovala pohonné látky pre potreby nacistického Nemecka a 16. júna 1944 rafinériu zasiahlo bombardovanie amerického letectva a väčšinu jej priestorov zničilo. Výrobu obnovili v máji 1945, nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň.
Apolku znárodnili už v roku 1946, čím sa začlenila do Slovenských rafinérií minerálnych olejov, n. p., premenovaných v roku 1949 na Slovnaft, národný podnik. Pre Slovnaft vtedajšia vláda vybrala inú lokalitu – Vlčie hrdlo, kde sa začala výroba v roku 1957. Apolka definitívne skončila v roku 1963.
Dynamit Nobel
Ešte predtým v roku 1873 pre Bratislavu prvú významnú továreň založil švédsky vynálezca dynamitu Alfred Nobel. Zakrátko sa stala jednou z najdôležitejších v celej sieti Nobelových tovární v Európe i mimo nej.
Vyrábala trhaviny pre baníctvo, stavebníctvo a počas 1. svetovej vojny aj pre rakúsko-uhorskú armádu. Chemická továreň mala od roku 1891 vlastné chemické laboratórium a vtedajší obyvatelia mesta ju poznali pod názvom Dynamit Nobel.
Po vzniku Československej republiky začala výroba v továrni stagnovať. Dôvodom bola strata licencie na výrobu výbušnín a produkcia náhradných výrobkov nebola taká atraktívna. Počas 2. svetovej vojny bola továreň majetkom nemeckého koncernu I. G. Farben a v tom čase pod jej kontrolu patrilo aj Apollo.
Do skončenia vojny však takmer skrachovala. V roku 1946 ju znárodnili a pod rôznymi názvami (Chemické závody Dynamit Nobel, n. p., Závod Juraja Dimitrova, n. p., Chemické závody Juraja Dimitrova, n. p., Istrochem, š. p., Istrochem, a. s.) funguje dodnes. Okrem chemickej výroby sa postupne zriaďovali výskumné ústavy organickej, agrochemickej a chemickej technológie.
Od januára tohoto roku funguje pod názvom Duslo, a. s., odštepný závod Istrochem a vyrába gumárenské výrobky, priemyselné trhaviny, polypropylénové vlákna a agrochemikálie pre domáci i medzinárodný trh.
Továreň na káble
V roku 1895 založili v Budapešti účastinnú spoločnosť, továreň na káble so sídlom v Bratislave, známe Kablo. V medzivojnovom období kablovka prežívala svoj zlatý vek – pri elektrifikácii nášho územia sa využívali práve výrobky z jej produkcie. Postupne zakladala či získavala podniky podobného zamerania na našom území, v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku a Rakúsku.
Na rozdiel od továrne Apollo a Dynamit neutrpela počas vojny vážnejšie škody, no tesne pred 2. svetovou vojnou sa zahraničné pobočky osamostatnili. Rovnako ako predchádzajúce dve ju v roku 1946 znárodnili.
Po nežnej revolúcii, presnejšie v roku 1990, sa závod Kablo osamostatnil a továreň s rovnakým názvom funguje dodnes. Je dcérskou spoločnosťou výrobcu káblov a pneumatík talianskeho pôvodu firmy Prysmian. Pre domáci i medzinárodný trh vyrába a dodáva káble, vodiče a ďalšie produkty.
(sekanova.blog.sme.sk)
