ho dňa sa takmer neodtrhla od dverí. Už od rána sem ľudia nosili pre obyvateľov útulku darčeky, zväčša jedlo.
„Chodím sem už tretí rok, doniesla som psom granule a mačkám konzervy,“ povedala 15-ročná Veronika Szalayová, ktorá do útulku prišla s babkou. „Keď si už žiadne zviera nemôžem zobrať, máme už mačku odtiaľto.“ Pri pohľade na šteniatka v koterci pred útulkom však začala babku presviedčať, s nádejou chcela telefonovať mame, či si nemôže nejaké domov odniesť.
Medzitým pred útulkom zastalo ďalšie auto, z kufra začal mladý pár vyťahovať vrecia s granulami. Doniesli aj staré handry. „A mrazák nepotrebujete? Chceme ho dať preč...“ pýtal sa muž hygieničky útulku. „Zužitkujeme všetko,“ odpovedala mu.
Podľa Dubčekovej útulok už niekoľko mesiacov funguje v maximálnej možnej kapacite, so zvieratami zamestnanci nestíhajú chodiť von. Vianočná adopcia sa tu tento rok do poludnia konala len jedna. „Včera nám jedna slečna vrátila psíčka, ktorého si pár dní predtým z útulku vzala. Telefonovala však, že sa dnes poňho vráti, prišlo jej to ľúto,“ hovorí Dubčeková s tým, že takéto prípady navrátenia z adopcie späť do útulku sú pre zvieratko dvojnásobnou traumou. „Ľudia by si mali veľmi dobre rozmyslieť, či psa alebo mačku naozaj chcú a budú schopní sa oň starať.“
Útulok dostal tento rok aj štedrú nádielku darčekov od mladých skautov. „Pred mesiacom sa tu bola pýtať ich vedúca, čo by sme asi tak potrebovali. A potom jedného dňa prišlo osem áut s hračkami, žrádlom a dobrotami,“ usmieva sa dispečerka. Darčeky čakali, viaceré previazané aj červenou mašľou, pod stromčekom pri dverách útulku.
