Počas Vianoc viac ako inokedy zdobíme svoje príbytky. Ku slovu alebo skôr na svetlo sa dostávajú dekorácie a ozdoby, ktoré po celý rok trpezlivo čakajú na príležitosť zaskvieť sa v plnej kráse a vytvoriť tak pravú vianočnú atmosféru.
Vianočné stromčeky, betlehemy, svietniky, sviečky, anjeličkovia, adventné vence, imelo, slávnostne prestretá tabuľa - bez toho všetkého si ťažko predstaviť vianočné sviatky. Niekto toho rád viac, niekto je vo výzdobe striedmejší. Hranice vkusu počas sviatkov prechádzajú zaťažkávacou skúškou. Do hry vstupujú deti, tradícia či ekologické cítenie, v mene ktorého si zdobíme byt umelými stromčekmi a vôňu borovice nám dodáva parfumovaná sviečka.
Približne po desiatich dňoch sa Vianoce opäť odložia do škatúľ a byty zovšednejú. Dekorácia však nepatrí iba k Vianociam.
"Bytová kultúra, ak má vôbec byť kultúrou, musí byť predovšetkým kusom životnej etiky, i na veciach a v nich tkvie pravda a lož, prostota i nadutosť," napísal začiatkom minulého storočia Karel Čapek. A práve pravdivosť vecí, čiže predmety funkčné a zároveň esteticky dokonalé z veľkej časti sami osebe vytvárajú vkusné a príjemné prostredie. Ťažko si však dnešný byt predstaviť bez predmetov, ktorých funkcia je predovšetkým alebo výhradne dekoratívna. Tu viac než inde platí zásada menej je viac. Nezriedka sa stáva, že naše domovy "zdobia" predmety, ktoré sme dostali do daru napríklad od niekoho, s koho vkusom nemáme vnútorne vôbec nič spoločné, alebo predmety nudné, napodobňujúce, sentimentálne a neosobné, jedným slovom gýče.
Na jednej strane je práve domov miestom na individuálny vkus, ale na druhej strane zas nemožno zabúdať, či práve náš individuálny vkus nebráni zdravému spánku, alebo stravovaniu, výchove detí, spoločnému životu rodiny, alebo či sa nedostáva do priameho rozporu s vkusom iného člena rodiny a nevyvoláva tým napätie.
Čo na stenu?
Hovoriť ľuďom do toho, čo si na stenu zavesiť a čo nie, je trúfalé, avšak sú isté kritériá, ktorých dodržiavanie nič nepokazí. To, na čo sa chceme pozerať, nemusí byť práve cenný originál v zlatom ráme, ale na druhej strane ani lacná plagátová kópia slávneho obrazu prilepená na stenu. Medzi týmito dvoma krajnosťami leží široká škála možností.
Ak však už predsa chceme mať na stenách kópiu nejakého obrazu, mala by byť v čo najväčšej kvalite a zároveň by jeho inštalácia mala priznať farbu, teda fakt, že ide o kópiu. Vhodné je napríklad vložiť ju pod sklo, najmä však vyhnúť sa tradičnému rámovaniu.
Obrazu pristane rám
Zvoliť správny rám si vyžaduje istú citlivosť. Nič však nepokazíme, keď postupujeme podľa toho, čím jednoduchšia maľba, tým striedmejší rám a naopak. Farba rámu má zodpovedať celkovej farebnosti obrazu, to znamená, že sa môže niektorá dominantná farba obrazu objaviť na ráme. Veľkosť rámu a jeho bohatosť vychádza z rozmerov obrazu a jeho optickej pôsobivosti.
Grafiky sa vkladajú do paspart a rámujú sa jednoduchou lištou alebo špeciálnym plátnom. Ak máme viac grafík, možno ich dať paspartovať rovnako alebo podobne a zavesiť tak, že vytvárajú obrazec.
Krásny rám možno použiť bez obrazu. Môže visieť prázdny, alebo do neho môžeme vytvoriť zátišie zo sušených rastlín, kameňov, mušlí a podobne, prípadne do neho zarámovať zrkadlo.
Kam zavesiť obraz
Obraz vyžaduje vhodný priestor. Ani skutočne dobrý obraz, grafika či textilný originál sa nemusí znášať s akýmkoľvek okolím. Vkus však nie je len schopnosť výberu, ale i schopnosť spojiť výber do esteticky pôsobiaceho celku. Preto je vyplňovanie stien bez vzájomných súvislostí, "len aby tam nebolo prázdno" dosť nešťastné.
Pri inštalácii toho, čo sme si pre určitý priestor vybrali, sa neoplatí ponáhľať. Je lepšie vyskúšať viacero variant a neobávať sa to či ono prevesiť, keď pribudne niečo nového.
Všeobecná zásada hovorí, že obraz má visieť tak, aby bol jeho stred vo výške očí. To platí aj v prípade, že výhľad na obraz bude znížený, teda ak sa na naň budeme dívať sediac na gauči. Ak na jednej stene visí viac obrazov, mal by medzi jednotlivými obrazmi - najmä ak majú výrazné rámy - byť dostatočný priestor, aby sa dali vnímať jednotlivo. Vešiame ich alebo podľa zásady stred vo výške očí, alebo, ak ich je viac, podľa pomyselnej priamky vedúcej spodným či horným okrajom všetkých rámov. Veci formátom menšie vešiame do určitých zoskupení, napríklad do stĺpca nad sebou alebo do istej plochy vytvárajúcej ohraničený priestor.
Čím väčší obraz, fotografia či tapiséria, tým musí mať v miestnosti väčší odstup. Výhľadu naň by nemalo nič brániť a miestnosť, kde visí, by mala byť dostatočne veľká, aby bolo možné výjav vnímať ako celok. Čím viac dominuje priestoru obraz, tým menej nápadné by malo byť jeho okolie. Toto platí najmä pre stenu, na ktorej visí. Mala by byť čo najstriedmejšia, čo sa farieb a vzorov týka.
Plagát nie je na zahodenie
Výborný plagát možno uprednostniť pred zlou grafikou či obrazom. Ale i plagát si vyžaduje svoje, prinajmenšom dobrú inštaláciu, teda vypnúť na tuhom podklade alebo podlepiť aspoň na okrajoch, či umiestniť jednoduchú vodiacu lištu na jeho hornom a spodnom okraji. Hodí sa skôr do detských izieb a chodieb. Plagáty nie sú obrazy, a preto s nimi nezaobchádzajme ako s obrazmi. Pokojne ich možno vyvesiť tak, že medzi nimi nezostane žiadna voľná plocha.
Prirodzená dekorácia sa hodí všade
Do každého priestoru sa hodí prirodzená dekorácia. Môže ňou byť zväzok cibule na stene v kuchyni, kalendár či korková stena nad pracovným stolom, hodiny v chodbe a podobne. Vázy, svietniky, misy či košíčky sa hodia vystaviť na viditeľné miesto vtedy, ak plnia svoj účel - teda ak sú vo váze kvety, v miske ovocie, vo svietniku sviečky či v košíku sladkosti.
Japonci výzdobu interiéru v našom ponímaní nepestujú. Dekoráciou je pre nich výhľad z okna - záhrada. FOTO - TRANSIT-PORT.NET
Krásny rám možno použiť bez obrazu. Môže visieť prázdny alebo do neho možno vytvoriť zátišie zo sušených rastlín, kameňov, mušlí a podobne, prípadne do neho zarámovať zrkadlo.
FOTO - WWW.WASHSTAND. COM
