Dvořák povedal, že v ročných intervaloch by chcel vydať aj druhú a tretiu knihu o Bratislave. Posledná by príbeh hlavného mesta mala ukončiť jeho súčasnou históriou.
„Prvú knihu o Bratislave začínam treťohornými morami, ktorých dná vytvorili priestor dnešnej Bratislavy. Dali jej tú úžasnú geografickú polohu, ktorá ju predurčila k úžasným dejinám. Aj v tomto prípade som zostal na báze metodiky príbehov,“ povedal Dvořák.
Prvá kapitola s názvom Dobrodružstvo s veľrybou je podľa autora akýmsi stretnutím súčasných Bratislavčanov s veľrybou starou takmer 14 miliónov rokov. Kniha končí vládou Arpádovcov, keď mestské privilégium Ondreja III. z roku 1291 dáva Bratislave právnu základňu.
Druhá kniha o Bratislave by mala podľa Pavla Dvořáka priblížiť históriu do obdobia vlády Jozefa II.
„Ako som sa pripravoval na knihu, zistil som, že sa nesplnil môj úsudok, že za posledných 15 rokov sa v históriografii nič nezmenilo. Naopak, stala sa úplná revolúcia vďaka archeológom, ktorí pod zemou objavili nový svet a novú históriu a mnohé veci opravili,“ povedal Dvořák.
Ako príklad uviedol Rybnú bránu, ktorú voľakedy považovali za malú bránku pre rybárov, no zistilo sa, že v skutočnosti „bola bránou ako hrom. Taktiež sa zistilo, že najstaršia Bratislava bola na vidlici Laurinská – Panská – Kapitulská a na Hlavnom námestí sa tak skoro nebývalo, pretože tu bol cintorín.“
Pavel Dvořák vydal v cykle Stopy dávnej minulosti štyri zväzky – Slovensko v praveku, Slovensko v staroveku, Zrod národa a Slovensko v uhorskom kráľovstve. Okrem toho napísal aj Odkryté dejiny (Predveká Bratislava) či Zlatá kniha Bratislavy.
