Trhy boli síce komorné, ale bolo z čoho vyberať. Pre väčšinu „vystavujúcich“ nešlo v prvom rade o biznis, ale o spoločenskú udalosť. Ceny boli vecou dohody so zákazníkom.
Na trhoch vystavoval a predával aj jeden z mála umeleckých drotárov na Slovensku Ladislav Jurovatý mladší. Priniesol veľkorozmerné drôtené diela s vianočnou tematikou, vyše polmetrového drôteného anjela a veľký drôtený svietnik.
„Som jeden z mála drotárov, ktorí robia väčšie veci, na Slovensku je nás asi sedem-osem. Zvyčajne robím na zákazku, sem som priniesol voľné výrobky. Drôtený anjel je poniklovaný a pozlátený, je to štvor- až päťmesačná práca. Takýto svietnik je aj v kostole v Dúbravke,“ povedal drotár.
Vzácne starožitné predmety a ich príbehy priniesol Vlado Kováč. „Nie som starožitník, ale mám k tomu bytostný vzťah. Sú to veci, ktoré som kupoval pre mamu, ktorá sa rada obklopovala starými vecami. Z priestorových dôvodov sa však musím s niektorými rozlúčiť.“
Najnovším prírastkom v jeho zbierke bola nádoba na petrolej z 19. storočia. „Kúpil som ju od jedného priekupníka, lebo sa mi páčila, ale do bytovky sa nám nehodí, tak sa ju snažím posunúť ďalej, hodí sa skôr do chalupárskeho prostredia.“
Na jeho stole bola aj stará sklenená mucholapka zo Zay-Uhrovca, ktorá sa kedysi plnila cukrovou vodou alebo pivom s cukrom. Na blšáku ponúkal aj mravoučnú pôvodnú literatúra od Jozefa Ignáca Bajzu – originál z roku 1790, alebo železnú trojnožku z 19. storočia.
Dotyk východných kultúr priniesol Ján Zágoršek, ktorý predával takzvané sugestívne kamene vlastnej výroby.
„Sú to prírodné kamene, ktoré človek hladí a leští holou rukou a keď nadobudnú hodvábny lesk, kladú sa na špeciálny drevený podstavec.“
Dodal, že toto umenie pochádza z Číny a Japonska a je staré dvetisíc rokov, podobne ako bonsaje. K nám sa dostalo asi pred dvadsiatimi rokmi. Kamene plnia nielen estetickú funkciu, je to aj dotyk prírody.“
