Väčšina zvonov je na kostolných vežiach. Nebijú každú štvrťhodinu, ale zvonia len raz denne – napoludnie a počas cirkevných sviatkov pred hlavnou omšou.
Zbrane miesto zvonov
V centre mesta dominuje zvonenie z Dómu svätého Martina. Päť zvonov nahradilo v roku dvetisíc vo veži Dómu tie, ktoré boli počas prvej svetovej vojny roztavené a použité na výrobu zbraní. Pridali ich k najväčšiemu zvonu Wederinu, ktorý sa ako jediný v konkatedrále zachoval.
Zvony boli darom od piatich krajín susediacich so Slovenskom. Najväčší z nich darovalo Rakúsko – váži 2200 kilogramov a je vysoký 1,4 metra.
Každý deň o 12. hodine zvoní jeden zvon, počas sviatkov všetkých šesť pred hlavnou slávnostnou omšou. Sú riadené elektronicky. Zvonenie sa nedá súkromne objednať.
Zvonári
Bratislava nemá mestskú zvonicu a mesto žiadne zo zvonení neriadi. Niektoré mestá na Slovensku však naďalej zvonenie používajú pri pohreboch, ako varovný signál či časové znamenie. Napríklad v Spišskej Belej riešili výmenu osoby zvonára v mestskej zvonici len pred pár rokmi. Príčinou zmeny ovládania zvonov z „ručného pohonu“ na elektronický bolo podľa dokumentov „neúmerné, nekontrolovateľné a neodborné zvonenie“.
Obyvatelia si môžu zvonenie objednať v prípade pohrebu. Pohreby, omše a poludnie oznamuje jeden zvon. Všetkými zvonmi by sa zvonilo len v prípade mimoriadnych udalostí, napríklad živelnej pohromy.
Časové znamenia
Kým cirkevné zvony zväčša upozorňujú na omše a pohreby, svetské zvony sa používali v minulosti najmä ako časové alebo signalizačné znamenie. Časové znamenie odmeriavajú zvony vždy počtom úderov – o štvrť jeden, o pol dva, o trištvrte tri a každú celú hodinu štyri údery.
Presný čas v Bratislave „hlásia“ opravené zvony prievozského kostola. Sú napojené na hodiny, ktoré sa riadia podľa družice. Pri pohreboch nezvonia. Počas evanjelických pohrebov však v Prievoze bijú zvony na evanjelickom kostole.
Tri nové zvony pribudli pred troma mesiacmi na veži Kostola sv. Vincenta v bratislavskom Ružinove. Zvonia pri bohoslužbách, ale podľa družice bijú aj každú štvrťhodinu. Uliali ich rovnakým technologickým postupom ako pred 500 rokmi. Najmenší zvon váži 90 kilogramov, stredný 150 a najväčší 210 .
Na časové údaje upozorňuje aj zvonkohra na obchodnom dome Tesco na Kamennom námestí. Hodiny zvonia každú hodinu a majú rôzne melódie vyzváňania.
Zvony sa kedysi používali aj ako signalizačné zariadenie. Výstražný zvukový signál na železničných priecestiach si dodnes zachoval formu vyzváňania.
Najstarší zvon
Najstarší zvon v Bratislave je gotický a je vystavený v expozícii feudálnej justície Múzea mesta Bratislavy v Starej radnici. Ulial ho zvonolejársky majster Vít Mauser v 2. štvrtine 15. storočia, má výšku 45 cm so srdcom 63 cm a priemer 50 cm. Pôvodne bol umiestnený v Kostole sv. Vavrinca na Námestí SNP a po jeho zbúraní ho premiestnili na vežu Starej radnice. Nazývali ho umieračik a zvonil pred popravami.
Zvonenie od 6. a 7. storočia regulovalo život stredovekých ľudí. Zvony ovplyvnili vývoj architektúry (veže, zvonice, portály). Vedľa cirkevných zvonov sa neskôr objavujú aj svetské (13. a 14. stor.), oznamujú čas a používajú sa na vydávanie signálov. Výskumom a výrobou zvonov sa zaoberá kampanológia.
Autor: japa
