Túto jeseň začal mať problémy s chôdzou. Obyvateľka neďalekej ubytovne ho často videla padať, hoci predtým chodil normálne. Obávala sa, že Jozef zimu v prístrešku nezvládne a požiadala miestny úrad o pomoc.
Pracovníčky sociálneho oddelenia sa pri hľadaní bezdomovca zmenili takmer na detektívov. Búdka vo vinohradoch bola prázdna, na dverách visela reťaz so zámkou. Na muža, ktorý tam mal bývať, sa pýtali v okolitých bufetoch.
„Jozefa poznali a povedali nám, kedy ho v prístrešku môžeme nájsť. Viackrát sme hľadali neúspešne,“ hovorí vedúca sociálneho a bytového oddelenia Beáta Molnárová. O tom, že Jozef je „doma“, sa dozvedela až v jednu nedeľu.
„Išla som tam so šoférom, ale Jozefa sme opäť nenašli. Prechádzala som sa po uliciach v okolí a oslovila som muža, ktorým by mohol byť Jozef,“ opisuje svoje pátranie Molnárová. Bol to „nezvestný“ bezdomovec. Molnárová mu ponúkla bývanie v ubytovni Domov pre každého, rozhodol sa pomoc prijať. „Obávala som sa, že do zariadenia by sám netrafil. Navyše aj ťažko chodil, preto sme ho tam odviezli,“ hovorí.
V ubytovni zistili, že Jozefovi chýba občiansky preukaz, Beáta Molnárová sa vrátila do jeho búdky a preukaz našla. V Jozefovom príbytku bolo všetko vlhké a špinavé, bolo však vidno, že sa o seba snažil starať. „Mal tam aj starú skriňu s čistým oblečením, horšie to už bolo s jeho osobnou hygienou,“ hovorí Molnárová. V ubytovni dostal čisté šaty. Vysvetlil sa aj problém s Jozefovou chôdzou, tlačili ho topánky.
Starý spôsob života však Jozefa stále lákal. Pravdepodobne mu chýbali „bufetoví“ kamaráti aj alkohol. Z ubytovne niekoľkokrát odišiel a prespal „u seba“. Nakoniec odišiel úplne, pracovníčky zo sociálneho oddelenia ho „doma“ našli už opitého.
„Dostal dôchodok a o ubytovanie v Domove pre každého momentálne nemá záujem. Snáď si to rozmyslí, keď sa zhorší počasie,“ povedala Molnárová.
Jozef pravdepodobne trávi väčšinu dňa v blízkych bufetoch, cez deň na dverách jeho búdky opäť visí reťaz so zámkou.
