Františkánsky rád však záhradu predať nechce. „Keby tu pribudol dom, zhoršilo by nám to životné podmienky. Stena a vchod do kláštora by susedili so stenami nového domu, prišli by sme o priestor a záhradu. Okrem toho záhrada – aj keď je len torzom – má historickú hodnotu. Budeme ju rešpektovať,“ povedal páter františkánskeho rádu.
O kúpe a zastavaní pozemku uvažoval aj majiteľ podzemných garaží – spoločnosť PPG. Tento rok si dal vypracovať štúdiu riešiacu alternatívy jeho zastavania.
Návrh vypracoval ateliér Beňuška – Topinka. Architekt Peter Beňuška však od začiatku zdôrazňoval, že vypracovanie zámeru má slúžiť najmä ako podnet na diskusiu o eventuálnom zastavaní pozemku, ktorý je roky uzamknutý a neprístupný verejnosti.
Na otázku, aká bola odozva odbornej a laickej verejnosti na tento projekt povedal, že jednoznačne negatívna, takže investor od plánov upustil. Dodal, že ho však mrzí, že diskusia nepodnietila otvorenie záhrady.
Páter františkánskeho rádu nám odporučil, že na to, prečo je záhrada neprístupná, sa máme spýtať spoločnosti PPG. Podľa jeho slov záhradu „obhospodaruje“. „Nemáme záhradu v nájme, len sa staráme o jej údržbu. Nie je však neprístupná, ústi sem únikový východ z garáží,“ povedal Milan Hruška z PPG. Dodal, že otvoriť by ju mohol len majiteľ – teda františkánsky rád.
Riešenie stavby na tomto mieste, ktoré ponúkol na diskusiu verejnosti architektonický ateliér, malo tri alternatívy. Líšili sa výzorom aj využitím. Stavba na jednom z variantov mala v popredí veľkú zelenú bránu a budova za ňou mala slúžiť ako mestský archív. Ani jedna z alternatív neprekračovala výškovo budovu susednej novej radnice.
Autor: japa
