j ruky. Mestá do ich modernizácie investujú, prechod do štandardu nového tisícročia je však vecou desiatok miliónov.
Vyše sto rokov
Mestská knižnica v Bratislave mala v októbri 106 rokov, vznikla ešte skôr ako knižnice vo Viedni či v Budapešti. Napriek tomu dnes za nimi pokrivkáva.
„Len pred tromi rokmi sa začal riešiť problém automatizácie, niektoré úseky potrebujú celkovú modernizáciu, treba spríjemniť prostredie,“ hovorí Juraj Šebesta, riaditeľ mestskej knižnice. Ďalším problémom je vysoký vekový priemer zamestnancov, takmer absolútna feminizácia, nízke platy. „Ťažko sa nám darí získavať mladých kvalifikovaných ľudí.“ Jeden z najakútnejších problémov však už knižnica začala riešiť. Magistrát vyčlenil peniaze na boj s vlhkosťou v budovách na Klariskej a Kapucínskej ulici.
Kvóty neexistujú
Do fondu vyše 292-tisíc dokumentov ich každý rok pribudne päťtisíc, veľká časť vďaka darom. „Nakupujeme priebežne, o tituloch rozhoduje akvizičná komisia.“ Žiadne kvóty na pôvodné slovenské diela však nie sú. „Snažíme sa vyberať to, o čom si myslíme, že je hodnotné. Ale verejné knižnice slúžia všetkým, takže kupujeme aj populárne a komerčné tituly.“
Knižnica by sa v tomto rada priblížila pražskej. „Majú lektorov, hoci len na čiastočný úväzok alebo externých, ktorí sledujú, čo vychádza, a knižnici píšu posudky. Komisii sa potom ľahšie rozhoduje, čo kúpiť,“ hovorí riaditeľ.
Peňazí je viac, kníh menej
Krajská knižnica Karola Kmeťku v Nitre sa pred dvomi rokmi sťahovala do nových priestorov na Ulicu Fraňa Mojtu. Odvtedy podľa riaditeľky Marty Pernickej nemá vážnejšie problémy, posledné roky sú k nej župní poslanci štedrí aj s peniazmi.
„Tento rok sme dostali účelovú dotáciu pol milióna korún, vlani milión na odbornú činnosť. Z týchto peňazí sme mohli kúpiť aj knihy,“ povedala. Kníh však nepribúda viac. Posledné dva roky ich dokonca pribúda ročne o tritisíc kusov menej. Predtým totiž platil zákon, podľa ktorého všetci vydavatelia posielali knižnici povinné výtlačky, dnes majú túto povinnosť iba vydavatelia v kraji.
Každé euro sa vráti
Košická knižnica pre mládež sa zameriava hlavne na deti. „V posledných rokoch nachádzame väčšie pochopenie u zriaďovateľa, po veľmi ťažkých rokoch sme opäť mohli kúpiť viac kníh z rozpočtu mesta aj z garantov ministerstva kultúry,“ hovorí riaditeľ knižnice Peter Halász.
„Európske prieskumy dokazujú, že každé euro investované do knižníc sa vracia trojnásobne. Verím, že mestskí poslanci si to budú uvedomovať a podporia nás. Počet kvalifikovaných zamestnancov s knihovníckym vzdelaním totiž stále klesá.“
Podľa Halásza na lepšie časy tu asi svitá aj vo vybavenosti výpočtovou technikou. „Bez nej už dnes ťažko prilákame mládež,“ hovorí.
Málo peňazí núti vymýšľať stratégie
Podľa výskumov v Škandinávii sú knižnice najobľúbenejšou a najužitočnejšou inštitúciou v lokalite. Sú informačnými a kultúrno-vzdelávacími centrami samosprávy.
„Viaceré sú aspoň čiastočne také aj tu. Tie najprogresívnejšie v zahraničí k tomu smerujú a sú pýchou miest,“ hovorí Juraj Šebesta, riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave. Tá už zrušila zápisné pre deti do 15 rokov a je jednou z mála verejných knižníc, ktoré poskytujú internet zdarma. „V zahraničí sa zápisné neplatí a internet zadarmo je už dlho samozrejmosťou. U nás ekonomika nepustí, aj keď v našom prípade ide 'len' o stotisíce, čo sa týka bezplatného zápisného.“
Stav knižníc sa na Slovensku podľa neho zlepšuje, ale stále nie je uspokojivý. „Tie problémy sú podobné, aké mávajú knižnice vo vyspelejších krajinách: úbytok čitateľov, pokles čítania beletrie, konkurencia internetu a televízie, ale celkovo sme chudobnejší a technologicky zaostávame.“
Knižnice by potrebovali aj viac databáz a iných médií a rýchlejšiu obnovu fondov. „Každý by chcel viac peňazí, to je jasné, najmä na nákup kníh. Treba však využívať aj sponzorstvo a prenájmy,“ hovorí. Riaditeľ teda napríklad uvažuje o tom, že knižnica by mohla ponúkať svoje výklady vydavateľom, za čo by oni venovali knižnici niektoré tituly.
Čo sa týka nákladov a príjmov knižnice, podľa Šebestu sa rentabilita požičiavania blíži k 10 percentám. „U nás sa len vytvárajú štandardy, ktoré napovedia viac o efektívnosti knižníc. Treba hovoriť o rentabilite duchovnej.“
(dot)
Autor: dot, bej, sen
