Začínať treba od podlahy - najlepšie drevenej

Nielen v bývaní, ale v každej činnosti by sme mali začínať zásadne od podlahy. Tá skutočná podlaha tvorí opticky zjednocujúci alebo rozdeľujúci prvok interiéru a celkovo podmieňuje jeho štýl. Šliapať možno po čomkoľvek - dreve, kameni, keramike, plaste alebo linoleu. Okrem estetických kritérií má podlaha spĺňať aj isté technické kritériá: musí vydržať prevádzku a jej údržba by mala byť čo najmenej náročná. V prvom rade však po nej musíme chodiť s istotou - teda musí byť bezpečná a nekĺzavá. Mala by byť aj stálofarebná a odolná voči opotrebovaniu, k jej vlastnostiam by mala patriť i dobrá tepelná a zvuková izolácia.Tvrdosť drevaveľmi mäkké drevo

smrek, borovica, limba, jedľa, topoľ, vŕba, lipa

mäkké drevo

smrekovec, douglaska, jalovec, breza, jelša

stredne tvrdé drevo

gaštan, platan, brest, lieska

tvrdé drevo

dub, javor, čerešňa, jasan, buk, agát, hrab, céder

veľmi tvrdé drevo

tík, eukalyptus, bambus

mimoriadne tvrdé drevo

afzélia, pyinkado, padauk a iné exotické dreviny

Večné drevo

Existujú tri základné spôsoby, ako vytvoriť drevenú dlážku: klasickú palubovku, parkety alebo takzvanú plávajúcu podlahu.

Palubovka bola typickou dlážkou dedinských domov. Dodnes je obľúbená v podkrovných priestoroch a v domácnostiach vyznávajúcich vidiecky štýl. Pozostáva z masívnych drevených dosák, zvyčajne s hrúbkou 21 až 25 mm, povrchovo neupravených, ktoré sa skladajú na pero a drážku, fixujú na hranoly. Uložením dosák môžeme opticky predĺžiť priestor, ak smerujú rovnobežne s dlhšími stenami miestnosti, alebo ho rozšíriť, ak kopírujú smer kratších stien. Palubovka vydrží desaťročia. Treba však kupovať dostatočne suché drevo, inak môže zoschnúť a následne ju treba vytmeliť.

Parkety sa vyrábajú z tvrdého plného dreva väčšinou povrchovo neupraveného, dodatočne sa brúsia, tmelia, lakujú. Klasické parkety pozostávajú z jednotlivých vlysov, 21-22 mm hrubých, dlhých napr. 400 až 500 a širokých 60 až 40 mm s obvodovým spojením drážky a pera.

Na rozdiel od dlhých, širokých parketových vlysov, takzvaného flooringu, určeného k pokládke do radu, sú klasické parkety určené na vytváranie rôznych vzorov.

Kladenie parkiet si vyžaduje viac času. K samotnej pokládke treba prirátať ešte aspoň 10 - 14 dní na aklimatizáciu - vlysy ju potrebujú na zžitie sa s prostredím. Inak bude drevo pracovať aj po pokládke. Kvalitne urobená parketová podlaha vydrží vyše sto rokov. Povrch sa brúsi, tmelí a následne lakuje alebo napúšťa voskami.

Plávajúca podlaha nepláva

Plávajúcu podlahu možno položiť na akýkoľvek suchý, rovný, tvrdý a pevný povrch. Na rozdiel od iných podlahovín sa plávajúca podlaha k podkladu nelepí ani inak nepripevňuje - preto sa označuje ako plávajúca. Používa sa najmä v bytoch, ale je vhodná aj do podstatne viac zaťažených priestorov. Možno ju vyrobiť takmer z každého materiálu - dreva, korku, laminátu či linolea. Novšie typy plávajúcich podláh majú suché zámkové systémy, ktoré nevyžadujú lepenie.

Väčší formát parketových vlysov sa obzvlášť hodí do väčších miestností reprezentatívneho charakteru. Predovšetkým v moderne koncipovaných priestoroch môže byť takáto podlaha dominantným prvkom. Vhodnou voľbou smeru pokládky vzhľadom k postaveniu okien je možné i "opticky upraviť" šířku a dĺžku miestnosti.

Jednou z výhod týchto podláh je jednoduchá rozoberateľnosť. Drevená plávajúca podlaha je cenovo dostupnejšia ako luxusné tradičné parkety. V porovnaní s laminátovými plávajúcimi podlahami majú zase veľkú výhodu v tom, že ich možno opravovať. Lacnejšie druhy majú ako podklad drevovláknitú dosku alebo preglejku. Hornú nášľapnú vrstvu tvoria 3 - 4 mm tvrdého dekoratívneho dreva, pri niektorých druhoch sa používa silná dyha z ušľachtilého dreva. Drahšie druhy mávajú podklad z prúžkov masívneho dreva lepených naprieč ku smeru povrchovej vrstvy. Spodná strana býva spevnená silnejšou dyhou. Vrchná nášľapná vrstva má obvykle 4 mm a je krytá vrstveným lakom.

Povrch možno niekoľkokrát obnoviť zbrúsením a nanovo prelakovať. Jedno zbrúsenie odstráni asi 0,3-milimetrovú vrstvu dreva. Veľkoplošné parkety vydržia približne štyridsať rokov, ale konkurovať klasickým parketám nemôžu.

Pri cenách drevených podláh je rozhodujúca najmä hrúbka nášľapnej vrstvy - čím hrubšia, tým trvanlivejšia a teda drahšia.

Trendy: exotika

Afzélia, bambus, champaka, keruing, massaranduba, merbau a mnohé ďalšie exotické dreviny pochádzajúce najmä z Južnej Ázie a Afriky sa napriek vysokým cenám dostávajú do popredia záujmu výrobcov, ale aj spotrebiteľov. Lákajú nielen svojím nezvyčajným zafarbením, ale aj vysokou tvrdosťou povrchu. Čoraz obľúbenejším sa stáva bambus. Na rozdiel od iných drevín je bambus prírodný zdroj, ktorý je rýchlo obnoviteľný a recyklovateľný. Každoročne jeden strom vytvorí niekoľko nových kmeňov, ktoré dorastajú do plnej dĺžky behom niekoľkých mesiacov a potrebnú tvrdosť dosahujú približne za päť rokov. V porovnaní s iným drevom má vysokú statickú pevnosť v ohybe, tuhosť a pevnosť v ťahu sú viac ako dvojnásobné, a tvrdosť povrchu bambusovej podlahy je vyššia ako u drevených podláh.

Podlahové kúrenie

Najvhodnejšou krytinou podláh pre podlahové vykurovanie je keramická dlažba. Menej vhodné je linoleum alebo PVC, drevené parkety sa považujú za najmenej vhodné. Ale aj to sa dá. Aby sa využili všetky prednosti drevenej podlahy aj podlahového vykurovania, treba dôsledne dodržať pokyny výrobcov ako podláh, tak podlahového kúrenia. Dôležité je vedieť, či sa na výrobu parkiet použili zdravotne vyhovujúce lepidlá, podobne z čoho sú materiály povrchových úprav, pretože pri vyššej teplote sa z nich môžu dlhodobo vyparovať škodlivé látky. Teplota drevenej vykurovanej podlahy nesmie prekročiť 27 stupňov Celzia a regulácia teploty musí byť plynulá.

Pri výbere podlahovej krytiny je potrebné zistiť, či sa zvolený druh dreviny vôbec na vykurovanú podlahu hodí. Odborníci vylučujú použitie buka a kanadského javora, pretože sú veľmi citlivé na výkyvy teploty a vlhkosti. (vju)