Počas dňa riešia mestskí policajti mnoho bežných problémov, obvykle s bezdomovcami. Často však pritom nemajú čas ani na prestávkuDvanásťhodinová služba v uliciach Starého Mesta, 15-ročné, škrípuce služobné auto, dve polhodinové prestávky na jedlo a oddych. To sú podmienky, v ktorých pracujú mestskí policajti. Jednu takúto službu s nimi sme absolvovali aj my.
Drobnosti
"Obchádzame širšie centrum. Hodžovo námestie, Námestie SNP, Hrad, až po Karadžičovu," hovorí mestský policajt Juraj Levický. S kolegom Róbertom Širokým od rána prešetrovali už tri falošné poplachy. Niekto zadal zlý kód alebo zabudol odkódovať a spustil alarm. "Od jedného falošného poplachu nás hneď volali k ďalšiemu. V piatok je to nezvyčajné. Ľudia sa skôr pomýlia v pondelok ráno, keď po víkende prichádzajú do práce," vysvetľujú policajti.
Bezdomovci
Motorizovaná hliadka najčastejšie rieši problémy s bezdomovcami - aby nespali na lavičkách, nepili alkohol na verejných priestranstvách, neobťažovali okoloidúcich. "Viem, že to nemám robiť, ale pozrite, len pár koruniek na jedlo mám," hovorí žobrák na Námestí SNP a otŕča policajtom dlaň plnú mincí. Oproti Starej tržnici nastavoval okoloidúcim plastový pohárik.
"Prečo nejdete k sestričkám? Tam by vám dali najesť zadarmo," pýta sa policajt. "Kým sem prídem, už nedávajú. Ale musím sem chodiť, veď čo by som si v Petržalke počal," vyhovára sa žobrák." Policajti prípad ohlásia, zapíšu si mužovu totožnosť.
Udeľovať bezdomovcom blokové pokuty vraj nemá veľký zmysel, aj tak nemajú čím zaplatiť. Ľudí, ktorí nemajú doklady alebo robia problémy, môžu odviesť na výsluch do Dúbravky. "Nerobíme to často. Spravidla ich stačí upozorniť a povedať im, aby išli inde," hovorí Juraj Levický. Časť bezdomovcov sa z centra podarilo vytlačiť. "Podarilo sa skonsolidovať ich. Tí, čo sa nedokázali prispôsobiť, odišli inde," vysvetľuje Róbert Široký.
Neznamená to však, že bezdomovcov je menej. "Stále prichádzajú ďalší. V centre mesta majú živnú pôdu. U sestričiek dostanú jesť zadarmo. Stačí, aby obišli pár smetných košov a majú pol tašky jedla, napríklad vrecúškové polievky alebo celý balík kávy tesne po záruke. Mnohým ľuďom bezdomovci prekážajú, ale je aj dosť tých, ktorí im dajú jedlo či peniaze. To, čo vyžobrú, minú na lacné víno. Ľudia ich tak podporujú v tom, čo im my máme zakázať," opisuje problém s bezdomovcami Levický.
Práca policajtov sa každý deň opakuje. Na Kamennom námestí upozorňujú policajti dvojicu bezdomovcov, aby po sebe nenechali odpadky. "Nebojte sa, my tu len fajčíme a nič po nás neostane. Sme objednaní u milosrdných na ošetrenie a tu čakáme," hovoria muži.
Za stánkami nachádza hliadka dvoch starších, zanedbaných mužov a ženu. Sedia na kvetináči a popíjajú z jedného pohárika. Muž, ktorý pohár práve drží, sa ho nemotorne snaží schovať do igelitovej tašky. Policajt mu vysvetľuje, že pitie alkoholu na verejnosti je porušenie zákona, a pýta si od trojice doklady. "Ja nemám občianku, ukradli mi ju na stanici," tvrdí bezdomovec. Na otázku policajta, či krádež ohlásil, hovorí: "Ohlásil som, ale ten papier mi tiež ukradli." Druhý bezdomovec sa do rozhovoru nezapája. Nezúčastnene hľadí do diaľky, akoby sa nič nedialo. Na požiadanie však ukazuje občiansky preukaz. Ženu už policajti poznajú. Bezdomovci sľúbia, že sa poberú preč.
Kontrolný bod
Služba pokračuje. Policajti sa zastavujú pred Starou tržnicou, kde majú kontrolný bod, miesto, z ktorého sa musia hlásiť nadriadeným. Nasleduje krátka obedná prestávka a vracajú sa späť do ulíc. Na Obchodnej ulici zastavujú služobné auto dve dôchodkyne. "Pani hľadá notára, neviete jej poradiť?" pýta sa aktívnejšia z dvojice. Na Námesti SNP ich zase pristaví auto s českou poznávacou značkou. Vodič chce vedieť, kde v centre mesta nájde parkovisko.
Hliadka ďalej obchádza Staré Mesto. Kontroluje priestor pred Hlavnou stanicou. "Patrí nám to tu po obratisko autobusov. Priestor pred stanicou už má na starosti Železničná polícia," hovoria. Dodávajú, že dnešná služba je pokojnejšia ako inokedy. O chvíľu sa situácia mení. Dostávajú hlásenie, že na Panskej ulici sa pohybuje muž v špinavom sivom saku, ktorý do okoloidúcich hádže kamene. Z ďalšieho hlásenia sa dozvedajú, že "ostreľovač" už prešiel na Židovskú ulicu.
Ostreľovač
Keď sa hliadka dostane na križovatku Pilárikovej a Židovskej ulice, výtržníka nikde nevidno. K autu prichádza mladík a pýta sa, či hľadajú toho s kameňmi. Ukazuje, kde muž stojí a upozorňuje policajtov, že kamene teraz hádže na autá, ktoré prechádzajú pod ním na Staromestskej ulici. Policajti už z diaľky muža spoznávajú. Je to Teo, bezdomovec, ktorý býva na zastávke Zochova. V lokalite je známy tým, že vybieha medzi autá a straší ľudí výkrikmi a čudáckym správaním.
Keď vidí policajtov, stiahne sa. "To bol len taký žart, veď ja už nič, ospravedlňujem sa," hovorí rýchlo. Policajti volajú sanitku, chcú, aby Teo išiel na psychiatriu do Pezinka. "Nie je nebezpečný len sám pre seba, ohrozuje aj ostatných," povedal Široký. Lekári najskôr Tea nechcú zobrať. Nie je zranený a sám tvrdí, že mu nič nechýba.
Ľudia z okolitých kaviarní pozorujú, ako sa situácia vyvinie. Niektorí sa pristavujú na chodníku. Okolo ide žena, ktorú policajti tiež poznajú ako bezdomovkyňu. "Teo! Teo!" volá a smeje sa. Teo sa medzitým pýta, čo zlé urobil. "Kto to na mňa hlásil? Sťažovali sa z hotela? Veď ja len zo žartu, bol som nervózny."
Policajtom sa medzitým podarilo presvedčiť zdravotníkov, že Teo potrebuje odbornú pomoc. Teovi sa to nepáči, Široký mu vysvetľuje, že v nemocnici mu bude dobre. "Dostanete najesť a čisté tepláky." Teo sa uspokojí až potom, keď mu potvrdia, že dostane aj polievku. V sanitke odchádza do ružinovskej Fakultnej nemocnice. Prechod do iného rajónu musia policajti hlásiť.
Hodiny čakania
Na centrálnom príjme v nemocnici už čaká mnoho ľudí. Teo si umýva ruky a prednostne vchádza do ambulancie. Tam však v rôznych miestnostiach sedí a postáva asi osem ľudí. Tea s policajtmi vykážu do chodbičky, aby nezavadzali. "Nevadí, že mám špinavé ponožky? Potia sa mi nohy. Aj zips na nohaviciach mám pokazený," nervózne sa pýta Teo. "Nevadí, veď sa o vás postarajú, dobre to dopadne," chlácholia ho policajti. Z dlhého čakania je Teo stále viac nervózny. "Už sme na rade?" pýta sa každú chvíľu. Prechádza sa po chodbičke a snaží sa nazrieť do ostatných miestností. Policajti mu hovoria, že ešte musí čakať, ale nebude to vraj trvať dlho. Upozorňujú ho aj, aby stál na mieste. "Ja mám takú chorobu, že musím stále chodiť," zdôveruje sa Teo.
Po viac ako hodinovom čakaní ho berú na vyšetrenie. Teo odmieta prezradiť, ako sa volá aj kde býva. Nevie, ktorý je rok, ani že pani v bielom plášti je lekárka. Tvrdí, že na psychiatrii nikdy nebol. Neskôr však povie, že na psychiatrii v Pezinku je to dobré. "Dá sa tam fajčiť na balkóne," mrmle si sám pre seba. Sestrička Tea prosí, aby sa vyzliekol, chce mu zobrať krv a urobiť EKG. Dovtedy pokojný pacient sa začne vzpierať. "Nebojte sa, veď to nič nie je. Len vás vyšetria a potom si môžete zapáliť," tíšia ho policajti. Predstava cigarety Tea upokojí a nechá sa vyšetriť. Nasleduje sľúbená odmena, ale aj ďalšie čakanie. Konečne ho znovu volajú na vyšetrenie, v ambulancii s policajtmi strávi ďalšiu hodinu. Lekári súhlasia s tým, že Teo pôjde na psychiatriu. Odprevadia ho tam už iní policajti.
Koniec služby
Hliadka podáva hlásenie a asi po troch hodinách v nemocnici sa vracia späť do svojho rajónu. Policajti si dožičia prestávku, ktorú mali mať už pred dvoma hodinami. Vonku sa stmieva. Prechádzajú ulicami, ešte posledná kontrola v centre mesta. Pred záverom práce odchádzajú odovzdať zbrane a dvanásťhodinová služba sa im končí. DAGMAR GUROVÁ
