Medzinárodného tendra sa zúčastnilo viac ako 20 firiem, vyhral ho nakoniec slovenský uchádzač. Stavať sa začne budúci rok.
„Prípravné práce prakticky prebiehajú už teraz,“ povedal Peter Nemčok, generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku.
„Začne sa na viacerých miestach, všetko bude závisieť od toho, aký bude stav Dunaja a aké počasie. Práce potrvajú približne dva roky až tri roky.“
Projekt hovorí o protipovodňovej ochrane na pravej i ľavej strane Dunaja a na časti Moravy celkovo v ôsmich lokalitách od Devínskej Novej Vsi až po Gabčíkovo. Prvá časť sa bude robiť na sútoku oboch riek.
V Bratislave sa hrádza bude navyšovať na viacerých rizikových miestach, chrániť má pred povodňami až na úrovni tisícročnej vody. Okrem toho sa vo vybraných častiach bude ukladať do zeme vodotesná fólia, ktorá zabráni priesakom. Obe opatrenia budú podľa Nemčoka udržiavať Dunaj v koryte aj počas extrémnych prietokov.
Devín sa už nových hrádzí nevie dočkať. Len v tomto roku tu obyvatelia s vodou v pivniciach bojovali už dvakrát.
„Vnímame to veľmi dobre. Konečne to bude také, aké to má byť,“ hovorí Pavol Paštinský z miestneho úradu v Devíne.
Hrádze majú byť pevné a mobilné. Pojazdné a skladateľné budú hlavne v meste, aby nezakrývali pamiatky. Podľa Paštinského by to malo vyzerať ako na pražskej Kampe.
V Devíne hrádza začne povyše školy, povedie cez pontón pre lode, ďalej popri bráne a poza koniareň na parkovisko. Končiť bude pri cintoríne.
„Uvažovalo sa o šesťmetrovej bariére, ale nakoniec sa nám ju podarilo o niečo znížiť. Nechceli sme zakryť výhľad na bralo. Pre výšku sme viedli mnohé rokovania.“
Náklady budú predstavovať viac ako 31 miliónov eur, čo je približne 1,17 miliardy korún. Ochrana proti povodniam bude financovaná z veľkej časti z európskych zdrojov.
Povodne patria k Prešporku odnepamäti
Zmienky o historických povodniach v meste sa z archívov dajú najlepšie zistiť podľa nákladov mesta na opravu mostov.
• Historickú „storočnú vodu“ dosiahol Dunaj v roku 1899. Už pri výške 555 centimetrov museli evakuovať obyvateľov terajšej Židovskej ulice, rieka postupne zatopila nábrežie i Zuckermandel. Dosiahla výšku 770 centimetrov.
• Prvá zmienka o ľadovej povodni na Dunaji v oblasti Prešporka sa spomína v 15. storočí v roku 1408. Jednou z najväčších bola tá z 5. februára 1850, zomrelo počas nej šesť Prešporčanov.
• Od roku 1455 sa zaviedol zvyk, že toho, kto prvý prešiel s vozom cez zamrznutý Dunaj na druhú stranu, mestská rada odmenila. Roku 1626 sa však istý furman aj s povozom a koňmi prepadli pod ľad, takže Ferdinand II. túto slávnosť zakázal.
• Najväčšia novodobá povodeň v meste bola v roku 1954, hladina dosiahla výšku 984 centimetrov. Pri druhej najničivejšej povodni v roku 1965 dokonca praskla priehrada v Číčove. Rieka dosiahla 917 centimetrov a zaplavila takmer celý Žitný ostrov.
• Dunaj hrozil Bratislave aj v lete 2002, hladina v meste vystúpila na 991 centimetrov. Elektrárne hrozili odstávkou prúdu.
(r)
 Hladinu vody z veľkej povodne v meste počas februára 1850 pripomína aj ryska na Primaciálnom paláci. SME – PAVOL FUNTÁL |
