SME
Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Viliam Klimáček : Námestie kozmonautov

Maroš bozkal spiacu ženu a ticho vyšiel zo spálne. V rukách niesol rifle a tričko s obrázkom guľôčkových ložísk, symbolom nie tak dávnej doby, keď ešte pracoval v továrni. Volala sa Áčko. Ložiská sa k sebe nežne túlili a pokúšali sa presvedčiť verejnosť,

Juraj Meliš: Monológ o idei (1985, 43 x 60 cm, terakota).Juraj Meliš: Monológ o idei (1985, 43 x 60 cm, terakota).

že sú tým, čo sa v Áčku vyrába. Obrázok už vybledol častým praním ako jeho majiteľ skorým vstávaním a verejnosť tiež dávno vedela, že zrušená firma na ložiská bola vlastne zbrojovka.

Maroš sa obliekal naučenými pohybmi. Štyridsaťpäťročné telo to zvládalo bez zbytočného šramotu, hoci pravé rameno sa stále častejšie pripomenulo pichavou bolesťou, ale to už bol každodenný vnem. Trocha neisto zišiel do garáže a vytiahol otcov bicykel.

Donedávna býval všetkým na smiech jeho masívny rám a veľké kolesá. Sedadlo bolo odpružené dvoma strunami, ktoré by odpérovali aj vagón. Na ráme svietil nápis v azbuke - ZIF. Dnes sa už sovietske pohybovadlo presunulo do kategórie veteránov a v niektorých pamätníkoch začínalo vzbudzovať zasnenú úctu. Maroš Kujan nedal na svoj tmavomodrý ZIF dopustiť.

Vytlačil ho z bránky spiaceho domu a strmým briežkom zišiel cez cintorín. Pri kameňoch Lurdskej jaskyne, ktorá v nakopených skalách skrývala sadrovú Panenku Máriu a zoschnuté kvety, sa zbežne prežehnal. Pri rozpadávajúcej sa kaplnke sadol na rozvŕzganý sic a dolu Krížovou cestou sa už viezol.

Cez prebúdzajúce sa mesto prefrčal zotrvačnosťou, zato asfaltku pod viaduktom, vedúcu z mesta do strmého kopca, vyšliapal aspoň do polovičky. Presne po tabuľu Veľké Roje, medzník jeho kondície.

Zosadol a dychčiac tisol bicykel do kopca. Minul kovovú bránu s vyzváraným nápisom D+R+E+V+O+Č+A+S, písmená ktorého bývali predelené červenými hviezdičkami, dnes už zhrdzavenými. Podnik ho ešte minulý mesiac zamestnával, ale konferenčné stolíky z bledého orecha, ktoré večne vyzerali ako zatečené vodou či minibary s odstávajúcimi dvierkami boli také ohyzdné, že ich už neodoberal ani bieloruský partner. Maroš patril k prvým prepusteným.

Na vrchole kopca odbočil na poľnú cestu a bicykel odložil do kríkov. Z koženej kapsičky za sedadlom vybral zrkadielko, štetec a fľaštičku umelej krvi, ktorú si vyrábal z kečupu, glycerínu a potravinárskeho farbiva.

Najprv si prezliekol nohavice za staré s dierou na kolene. Potom sa zručne namaskoval. V zrkadielku sa mu ukázal muž s natrhnutým obočím a krvavou tvárou. Maroš bol spokojný. Sadol si obkročmo na bicykel a vyčkával na kraji poľnej cesty.

Asfaltka bola z oboch strán lemovaná divokým chrastím, výjazd z poľa bol takmer neviditeľný. Dobre schovaný v lístí pozoroval ruch na štátnej ceste. Dve hrdzavé embéčky, nákladná Avia s cementom, nekonečne pomalý traktor.

Srdce mu vzrušene bilo. Pustil ešte niekoľko áut, kým mu svrbenie v chrbte nepovedalo, že nastal čas. Bral zásadne iba luxusné značky. Dokázal ich rozlíšiť podľa zvuku.

Český Hyundai a žena za volantom. Rozhodol sa v zlomku sekundy. Odrazil sa prudko nohami a vybehol s bicyklom do zákruty presne v okamihu, keď do nej vošlo červené auto. Hyundai začal kvílivo brzdiť a Maroš bleskovo zakaroval do kríkov. Auto sa ho ani nedotklo. K namaľovanej krvi pribudlo pár skutočných škrabancov.

Ležal pod prevráteným bicyklom a čakal. Auto zastalo. Chvíľu sa nedialo nič. Výfuk bublal.

Nech neujde ako tá včera, modlil sa v duchu.

Auto zaradilo spiatočku. Maroš si s úľavou vydýchol. Otvorili sa dvere a vystúpili lýtka v červených lodičkách.

Ladí s metalízou, pomyslel si Maroš a zjojkol: – Pomoc!

– Jste v pořádku? – vykríkla mladá žena.

Dobre naolejované koleso ZIF-u sa efektne krútilo.

– Volajte... policajtov! – vzdychal Maroš a sťažka sa zviechal.

– Na vodičkinej tvári sa objavilo zdesenie.

– Probůh, mám nový řidičák! Není vám nic? - pýtala sa úzkostlivo.

– Lúpe mi v hlave, – povedal Maroš, – aj koleno mi vyskočilo. Prešiel pár krokov a s bolestivou grimasou sa oprel o pradúce autíčko, – išli ste strašne rýchlo, slečna. Prídete o vodičák. Stálo vám to za to? Mohli ste ma zabiť!

Už dosť bledá žena zbledla ešte viac.

Maroš sadisticky dodal: - Mám ženu a dieťa, ale to je vám zrejme jedno, keď si to seriete stodesať!

– Ošetříme to... – roztriasla sa vodička a vytiahla nepoškvrnenú lekárničku.

Chvejúcimi sa rukami odšraubovala tinktúru.

Maroš jej pohŕdavo vytrhol z rúk plastovú škatuľku a zbežne si obviazal koleno.

– Doktor ma nechá týždeň doma. Prídem o miesto!

– Já bych vám dala bolestné, – siahla žena do kabelky.

Na toto čakal. Bol to okamih hodný organovej hudby, pri ktorom sú všetky registre vytiahnuté naplno a za hrmenia píšťal sa z obláčika miesto božieho syna a ducha svätého usmievajú tváre zo štátoviek: Hlinka so Štefánikom. A podpis guvernéra štátnej banky okolo črtá filigránsky ornament.

Maroš blahom privrel oči.

– Tady, – podávala mu žena úplne iné ksichty, – víc nemám.

Maroš sa pozrel na dve stoeurovky, pripomínajúce žreby a v hlave si premietol včerajší kurz. Vyše osemtisíc slovenských! – Nóóó... Hlboko si vzdychol a o zlomok sekundy skôr lačne natiahol ruku.

V ženinej tvári sa objavila pochybnosť, ale trúbenie áut uháňajúcich dole do mesta ju prinútilo sadnúť do červenej metalízy. Z náhlivého kroku sa však dalo vycítiť uľahčenie. Zabuchla dvere a ešte raz sa na Maroša pozrela. Tomu práve včas vypadol z rúk nezničiteľný sovietsky bicykel, zdroj jeho obživy. Prehnane sťažka sa zohol.

Hyundai naštartoval a teplý vetrík augustového rána rozptýlil benzínový oblak. Olovené splodiny sa vďačne usadili na malých kyslých jabĺčkach, lemujú­cich konáre pokrútenej jablone. Kedysi dávno ju pri ceste vysadil nejaký dôverčivý človek, možno vzdialený Marošov predok, šťastný muž, ktorý v živote stretol viac koní ako štvortaktných motorov.


***


Maroš leží v tieni stromu. Dojedá desiatu, ktorú mu Milka večer predtým dala do chladničky. Chlieb s vaječnou nátierkou, ktorej o týždeň končí záruka a ktorej nakúpila celý kartón. Prečo bol za výhodnú cenu, vie teraz už aj malý Peťko a svokor Šani. Solidárne to desiatujú už druhý týždeň.

Monotónnu chuť konzervy sa nepresvedčivo snaží osviežiť nová príloha. Dnes sú to kolieska redkvičky. Maroš si poodmetá omrvinky z hrude a poškrabe sa pod okom. Miesta, ktoré si poriadne nenakrémoval, ho svrbia po zvyškoch umelej krvi.

Nikdy nerobil viac než haváriu denne. Snažil sa nasmerovať ZIF pod kolesá solventných šoférov čo najskôr zrána, pretože neznesiteľné napätie pred akciou sa nedalo dlho vydržať.

Robil päť výjazdov týždenne, každý pracovný deň jeden. Z piatich obyčajne len dva boli úspešné. Niekedy tak babrácky vbehol na cestu, že to ani náhodou nevyzeralo ako chyba vodiča a preto čím skôr zdrhol nazad do poľa. Občas šoféri z miesta činu ušli, nechajúc ho v prachu pod ZIF-om. Raz ho dokonca jeden zúrivec naháňal po roli, hoci náraz nafingoval tak dobre, že vyzeral ako vodičova vina. Bohužiaľ, oškrel mu na Mazde lak a chlap vystúpil, z kufra vybral chrómovanú trubku z vysávača a chcel Maroša biť.

Boli to zaslúžené peniaze. Maroš tak miloval svoju ženu, že jej radšej klamal. Nechcel predať jej obchod. Vedel, že skôr či neskôr k tomu dôjde a odďaľoval ten okamih, ako sa len dalo. Väčšina mužov z mesta, keď ešte bolo ich manželstvo čerstvé, pravidelne riešila, ako sa taký priemerný chlap („Čo na tom debilovi vidí?“) dostal k tak peknej žene („Videli ste ju na kúpalisku? Musel som sa obrátiť na brucho!“). Čím viac však boli tí dvaja spolu, tým menej klebiet ich vzťah zadával, nerátajúc, pravda, výbuchy zlosti, keď Milka naháňala Šaniho po Vietnamskom, pretože jej pri pokuse zapálil najlepšie šaty, sušiace sa na dvore.

Maroš, ten zmätený mladý chlapec, si ju získal pocitom istoty, ktorý celkom nepochopiteľne vyžaroval. Pôsobil ako človek, ktorý sa o všetko postará a nenarobí pritom veľa rečí. Milka prišla pracovať do Áčka, ktoré vtedy bralo ľudí na prísne tajnú linku, o ktorej sa už v ten večer vedelo, že vyrába ručné protilietadlové strely. Bola akurát zrelá zakopnúť o dobráka Marošovho typu.

Zakopla oňho doslovne na námestí, ktoré vtedy vykladali dlaždicami v tvare päťcípej hviezdy, ktoré primátor Hošták objednal z Poľska.

– Nie je vám nič? - ozvalo sa a ktosi jej podal ruku.

Teraz tá ruka, staršia o osemnásť rokov, sa škrabe na pupku a vzápätí zaujme polohu pod hlavou. Jej majiteľ hľadí cez riedke konáre rovno do neba. Jeho hĺbka mu naháňa strach. Už ako chlapec si predstavoval, že prestane platiť príťažlivosť a on, z posledných síl sa pridŕžajúc trávy, odletí do modrého nekonečna.

Keď už mávali fyziku, Maroš dopĺňal túto predstavu poznatkami, ako by jeho letiace telo vo výškach nad planétou reagovalo. Či by sa najprv obalilo ľadom, alebo by tkanivá rovno explodovali pretlakom, alebo by zhorel ako meteorit? Nevedno či v súlade s fyzikou, ale nakoniec si to vyložil tak, že sa odtrhne od zeme, postupne začne zamŕzať, po chvíli sa ľadová guľa, ktorá má v zadnom vrecku riflí jeho občiansky preukaz, rozprskne pretlakom v atmosfére, aby jej čiastočky postupne zhoreli ako ničotné meteority.

Leží na lúke a je mu ľúto seba samého. Má štyridsaťpäť a nevie, čo s ním bude. V jeho veku ho už málokto zamestná. Po zrušení zbrojovky ostali bez práce oveľa schopnejší a mladší muži než on. Nazbieral hrsť kamienkov a nalámal krátke halúzky. Na zemi pod stromom si rozloží svoju Tabuľku šťastia.

Čo sa mu darí a čo nie?

Vie opravovať tranzistorové rádiá (kamienok), má pekného syna (kamienok), nemá zamestnanie (halúzka), miluje svoju ženu (kamienok), žena miluje jeho (váhavý kamienok), nemajú za čo splácať obchod (halúzka), schudol štyri kilá (kamienok), začína mať problémy s prostatou (halúzka), otec je stále neznesiteľnejší (halúzka), vyhliadka na samostatné bývanie nulová (halúzka), dostal zaujímavú ponuku od primátora, ktorá je ale nebezpečná (kamienok preložený halúzkou), o tri mesiace je jeseň a opŕchnu kríky a stratí sa maskovanie na bicykel (dve halúzky).

Maroš rátal skóre. Šesť kamienkov, osem halúzok. Šťastie rozkolísané v jeho neprospech. Rozhrabal tabuľku nohou a opäť si ľahol. Z mesta až do polí sa niesla prerušovaná zvučka miestneho rozhlasu. Mnohonásobná ozvena znetvorila hlásateľkin hlas na nezrozumiteľné huhlanie, z ktorého po chvíli začali predsa len zaznievať zmysluplné vety.

- Miestny úrad vo Veľký Rojoch... občanom, že oslavy tristého výročia vzniku mesta... tento víkend, - hovoril obecný hlas, - piatok preteky veteránov... nový hypermarket v sobotu... pásku prestrihne minister... obnovenom Námestí kozmonautov... tešíme, že svojou účasťou... významné výročie...

Ukolísaný zvukmi zaspí. Keď sa zobudí, tieň stromu ho už nechráni. Tvár ho páli, pripiekol sa. Najmä na miestach, z ktorých si nedbalo zotrel falošnú krv.

Vezme bicykel a zvezie sa dolu. Cestou zo zvyku pozoruje autá: vetché žigulíky, hrdzavé škodovky a dvakrát pretmelené Fiaty polskie. Domáci sa vracajú z okresného mesta.

Im pod kolesá neskáče. Jednak ho poznajú a jednak by mu bolestné splácali v naturáliách – broskyňami, opravou práčky alebo pozvaním na pivo. Nedobré je kamarátiť sa s páchateľom.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka


Viliam Klimáček sa narodil 14. septembra 1958 v Trenčíne. Po vyštudovaní Lekárskej fakulty UK pracoval ako chirurg a anesteziológ na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie. Po deviatich rokoch zanechal lekársku prax a venuje sa len divadlu.Žije v Bratislave.

Vydal romány Panic v podzemí (1997), Váňa Krutov (1999) a Naďa má čas (2002), poviedky Ďalekohladenie (1991), rozprávky Noha k nohe (1996), zbierky poézie Až po uši (1988), Zdravotní knížka pro vojáky základní služby (1991), Karamelky (1992), divadelné texty Mária Sabína (1998) Remix GUnaGU (2000) a GUnaGU - Príbeh jedného divadla (2005).

Námestie kozmonautov je román, ktorý získal pred týždňom hlavnú cenu v anonymnom literárnom súbehu ROMÁN 2006 Slovak Telekom.

Prinášame úryvok z úvodnej časti knihy, ktorá vyjde na budúci rok v marci.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 119
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 469
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 221
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 477
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 801
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 604
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 271
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 117
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 937
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 873
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu