Historik umenia Jaroslav Honza-Dubnický, Rudov priateľ a trnavský spolužiak, s ktorým sa vše na pustom dunajskom nábreží pretekali, poctivo si vydrel primát, pokiaľ ide o kompletnosť: pokojne predniesol vo francúzštine celé rozsiahle skladby Zone alebo Vendémiaire.
Poetická všehochuť
Za ten istý čas predniesol Fabry dunajským vlnám vo vytrhnutých dvoj- či štvorveršoch zmes európskej poézie dvadsiateho storočia, pridajúc na dôvažok ešte Steblá trávy. Pravdaže, v slovenčine, totiž v češtine, ktorá bývala naším „originálom“ i „prekladacím jazykom“ až do druhej svetovej vojny.
Vždy si vybral časť, ktorá mu učarila. Ako prieberčivý zlodej v časovej tiesni odhadol váhu i karáty, odsekol prst s filigránskou obrúčkou, obral faraóna o zlatú masku a vylúpol z čelenky karbunkul. Jeho poetický repertoár predstavoval nevídanú všehochuť: od rún po ságy a od súr po songy. Vedel rovnako dobre napodobniť hlas muezína vyvolávajúceho modlitbu ako mačetára stínajúceho trstinu alebo kantonského kuliho ťahajúceho rikšu, ktorých jazyk vytvoril z čujne pochytených exotických výrazov a zo „zašmodrchanej“ slovenčiny.
Podobne ako príroda aj on postupoval evolučne, začínajúc od jednoduchého, smeroval k zložitejším výtvorom. Blízke prostredie neprehliadal a nebagatelizoval; naopak, po dokonale vyčerpávajúcom poznaní ho použil za odrazový mostík k „vzdialenejším sféram“.
Literárna heterogénnosť
Čínska študentka Nefritová spona, ktorá (jemu i mne) tlmočila počas plavby na Perlovej rieke, nezotrela v ňom obraz domácej Dolly z hostinca Hrdzavá líška, ba ani Ibojku z Jamníka, s ktorou raz strávil celý idylický týždeň v chajde medzi liptovskými cigánmi.
Fyzická robustnosť Rudolfa Fabryho má primeranú protiváhu v tvorbe: v najrozličnejších podobách literárnej heterogénnosti. Ak vyryžujeme z nej prúdom nášho zámeru číru poéziu a z poézie ako takej omilostíme jedine „diela mladosti“ – označované za nadrealistické, ktoré spĺňajú nároky súvekých európskych tyčníc a polôh – na site čias sa zaperlia tie najrýdzejšie zrnká klepsydry. Ide o knihu Vodné hodiny hodiny piesočné.
Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho dopĺňa fotografia z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
