Ďurkovský, ktorý je v samospráve od roku 1990 a pôsobil ako starosta Starého Mesta, je rozporuplným primátorom. Na jednej strane je zárukou pravicovej politiky a podpory niektorých tradícií hlavného mesta, na druhej strane sa mu vyčíta priveľká otvorenosť voči investorom, ktorí chcú speňažiť všetko, čo je v Bratislave lukratívne.
Napriek tomu sa Ďurkovskému podarilo s výrazným náskokom takmer 28-tisíc hlasov poraziť svojich piatich protikandidátov.
Sedemdesiat priorít
Na začiatku doterajšieho funkčného obdobia si Ďurkovský stanovil program asi 70 priorít, z ktorých sa mu nepodarilo splniť osem.
Medzi prioritami boli najmä dopravné stavby, ale aj obnovy pamiatok a projekty v sociálnej oblasti. Za Ďurkovského Bratislava získala nový most, obnovené Hlavné námestie, mnohé dôležité ulice, električkové trate, nové domovy pre starších.
Na druhej strane sa zrušili linky autobusov v Petržalke, dopravná situácia je stále kritická, nastal rozmach výstavby, na ktorú ľudia nadávajú, ubúda zelene a občania sú nespokojní s tým, ako sa na magistráte narába s ich názormi. Predaje majetku mesta boli ďalšou témou na kritiku.
Nové prísľuby
Ďurkovský by to chcel podľa svojho volebného programu zmeniť. Chce vybudovať nový 50-hektárový park v Petržalke, schváliť územný plán, ktorého deväťročná príprava sa skončila fiaskom na septembrovom rokovaní zastupiteľstva, rozbehnúť výstavbu nosného dopravného systému a presadiť nový zákon o Bratislave. V rámci neho podporuje osamostatnenie Bratislavy ako župy a opäť ohlásil, že sa chce dohodnúť s novými starostami.
Pokračovať chce v začatých rekonštrukciách ciest, v stavaní bytov a v uverejňovaní informácií z rokovaní mestských poslancov na internete.
Znovuzvolený primátor chce rozbehnúť kampaň za to, aby bola Bratislava európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013.
Chce podporiť aj výstavbu nového futbalového a hokejového štadióna.
Samospráva v Bratislave
Bratislava je jedným z dvoch miest, ktorých postavenie upravuje samostatný zákon. Nedávno novelizovaný zákon o Košiciach, a takisto zatiaľ starý zákon o Bratislave, určujú vzťahy vnútri mestskej samosprávy a delenie financií a kompetencií.
V Bratislave žije asi 500-tisíc obyvateľov v 17 mestských častiach. Tie síce nemajú štatút obce s prislúchajúcimi kompetenciami a výberom daní, ale niektoré dane a právomoci na ne prechádzajú z mesta – napríklad spravovanie základných a materských škôl.
Bratislava má dve úrovne samosprávy – mesto s magistrátom, primátorom a 80-členným mestským zastupiteľstvom, a mestské časti s miestnymi úradmi, starostami a miestnymi zastupiteľstvami. Počty miestnych poslancov určuje zákon podľa počtu obyvateľov. Mestských a miestnych poslancov je dokopy asi 500. Okrem toho je hlavné mesto súčasťou samosprávneho kraja, ale nie samostatne – spolu s okresmi Senec, Pezinok a Malacky. Aj kraj má svoj úrad, župana a krajské zastupiteľstvo, ktoré má 50 poslancov.
