ť detí, striedať by sa pri nich mali dvaja učitelia.
„To je v autistickej triede nemysliteľné, bolo by to len stráženie detí. My máme dve autistické triedy, o umiestnenie v nich je veľký záujem. Triedy však existujú len na základe dobrej vôle mestskej časti Petržalka, ktorá nás zriaďuje,“ hovorí riaditeľka Materskej školy na Iľjušinovej ulici Mária Králiková.
V dvoch autistických triedach na Iľjušinovej majú po šesť detí, starajú sa o ne traja pedagógovia.
„Autistické deti potrebujú špecializovaný odborný prístup. Niektoré ani nehovoria, nechápu sociálne situácie, zle prijímajú zmeny. Nevytvárame im ale skleníkové prostredie,“ povedala Králiková. Autistickí škôlkari trávia časť dňa s ostatnými deťmi, učia sa spolu hrať. Zapájajú sa najmä do kruhových a pohybových hier, učia sa aj napodobňovaním zdravých detí. Tie majú zase dobrý pocit, že pomáhajú.
Autizmus sa zatiaľ nedá liečiť, pomôže však včasná diagnóza a špeciálny program výchovy a vzdelávania. Materská škola Iľjušinova na to upozorňuje aj výstavou detských výtvarných prác. Tento týždeň ju možno vidieť na prízemí Auparku. Na obrázkoch sa nedá rozoznať, či ich kreslilo zdravé dieťa, alebo autista. Rozdiely zanikli aj pri vystúpeniach detí na vernisáži. „Môj syn na vernisáži recitoval. Pred rokom by som neverila, že niečo také je možné. V škôlke dostáva špecializovanú výučbu, zároveň sa hrá s ostatnými deťmi. Chodí s nimi aj na korčuliarsky kurz. Má tam svoju učiteľku, ktorá mu pomáha. V bežnej škôlke by to nebolo možné,“ hovorí Blanka Hofbauerová. Na škôlku nedá dopustiť.
Autisti majú veľa individuálnych problémov, ktoré učitelia vedia odhaliť a zvládnuť. Rodičia aj pedagógovia žiadajú autistické triedy legislatívne ošetriť. „Chápem, že vyučovanie je ekonomicky náročné, deti to však potrebujú. Je strašné, že niekto by im v tom mohol brániť,“ dodáva Hofbauerová.
