Vyrastal u starých rodičov. Šarkanova matka umrela pri pôrode. O otcovi nikdy nepočul. Starý otec ho bíjaval. Kým vládal. Stará matka takisto. Jedinou Šarkanovou kamarátkou je Mária. Mária vie hvízdať na prstoch. Je to dievča od susedov. Jej matka je krajčírka. Robí všetko. Od skracovania starých kabátov až po svadobné šaty. Matka šije, Mária spieva. Mária má toľko rokov, ako Šarkan.
Mária si skúša svadobný závoj pre Helenu Brizoňovú. Pred zrkadlom. Napadne jej, že sa pochváli Šarkanovi. Vylezie na plot. Píska. Šarkan vykukne zo stodoly. Za chvost drží čierneho kocúra. Kocúr je spútaný ako saláma. Mária sa pridá k Šarkanovi. Nesú kocúra k potoku. Cez potok vedie drevená lávka. Nad lávkou rastie vysokánsky javor. Mária sedí na lavičke. Špičkami dočahuje vodu... Šarkan lezie na strom. S kocúrom. Vysoko lezú. Hore Šarkan kocúra rozviaže. Kocúr sa ho drží. Mária prosí Šarkana, aby zliezol. Kocúr chce zliezť. Šarkan mu hľadí do očí. Kocúr cúva. Balancuje na tenkom konári. Konár sa pod ním zlomí. Chvíľu visí na tenkej kôre. Aj s kocúrom. Vzápätí sa odtrhne... Kocúr padne do potoka. Topí sa. Mária skočí za kocúrom do vody. Závoj pláva dolu vodou. Mária nesie mokré kocúrie telíčko na breh. Položí ho do trávy. Kocúr vyskočí a fujazdí preč.
Zhora sa ozve „hurááá!“. Vzápätí praskot konárov. Do potoka šuchne niečo veľké. Spod dolámaných konárov vykukne mokrý Šarkan. Kocúr lezie na plot. Šarkan naň zavolá. Kocúr sa otrasie. Voda fŕka na všetky strany. Zoskočí z plota. Pomaly sa poberie k Šarkanovi.
Mama bije Máriu. Metlou. Šarkan skočí Máriinej matke na chrbát. Chytí ju za krk... Až keď ho Mária na kolenách prosí, pustí ju. Od tej chvíle sa matka Márie nedotkla.
Šarkan je nepolepšiteľný bitkár. Pre spôsob boja dostal prezývku Šarkan. Útočí hlavou. Zbije každého, kto sa mu nepáči. Malého, veľkého, všetko jedno. Zakaždým sa proti nepriateľovi vrhne hlavou napred. Nebojí sa nikoho. Okrem kostolníka.
Kostolník chytil Šarkana na slivkách vo farskej záhrade. Na noc ho zatvoril do kostola... Mária prosí kostolníka, aby Šarkana pustil. Kostolník ju odoženie. Mária sa po zotmení vráti. Postaví sa pod zamrežované okienko na schodoch do veže. Okienko je vysoko. Mária sa pustí do spevu. Šarkan v kostole. Schúlený pod oknom. Za oknom spieva Mária. Kým nestratí hlas.
Ráno kostolník nájde kostol prázdny. Sochy svätých stoja v kruhu pred oltárom. Uprostred kruhu čerstvá kôpka.
Šarkan má šesť rokov. Stará mať ho umyla. Učesala. Je z toho menšia bitka. Stará mama kľačí na kolenách. Šarkan sa nechá uprosiť.
Stará vedie Šarkana do školy. Aj Mária kráča s mamou do školy. Mašle, nová červená kožená taška na chrbte...
Zo školy sa vrátil skôr, než sa stará stihla vrátiť domov. Vzápätí pred domom zastalo auto VB. Šarkan zdúchol oknom do záhrady a do lesa.
Stará Šarkana policajtom zatajila. Povedala im, že je v škole...
Šarkan zbil učiteľku a pohrýzol riaditeľa. Pristihli ho, ako za školou organizuje preteky v čúraní. Kto dočúral najvyššie, dostal pusu od Márie.
Parkovisko pred supermarketom. Mladá žena a jej štyri deti. Dcéra (14), syn (12), dvojčatá (6). Žena je krásna. Má unavené oči. Plné ruky nákupu. Sadajú do auta. Žena nakladá nákup. Zaháňa deti... Zazvoní jej mobil. Medzi rečou sa unavene usmieva a odmietavo krúti hlavou. všetko je naložené. Ženina ruka na zapaľovaní. Rezignované áno do telefónu.
Bufet na železničnej stanici. Hracie automaty. Konzoly s videohrami. Na jednej z nich sa ako šetrič obrazovky prevaľuje logo DRAGON?KNIGHT. K zariadeniu prifrčí skupinka chalanov. Vhodia žetóny a hra sa spustí.
Pulty na stojáka. O jeden opretý tridsaťročný chlap. Na líci zahojená jazva. Žiadne vlasy. Pred ním rozpité pivo. K mužovi pristúpi žobrák. Muž ho nevníma. Žobrák sa opatrne načiahne za mužovým pivom. Muž ho zaregistruje. Žobrák zaváha. Muž nereaguje. Žobrák si vezme pohár. Pomaly a opatrne pije pivo... Muž sa zamračí. Žobrák sa zľakne. Muž sa zahanbí. Vytiahne cigarety. Ponúkne žobráka. Žobrák si opatrne berie. Muž žobráka odstrčí. Rozbehne sa po nástupišti... Žobrák za ním volá „oheň nemáš...?!“ Muž sa otočí. Gestom pošle žobráka, kam patrí. Do cesty mu vojde veľká žena. Zrazí ju z nôh. Žena volá „pomoc!“ Muž jej pomáha na nohy. Náhlivo. Pozerá k nástupišťu. Výpravca v červenej čapici prikladá píšťalku k ústam. Muž beží, ženu necháva ležať na dlažbe. Žena kričí.
– Okradli ma!
Na muža sa vyrútia osožáci. Zrazia ho z nôh. Výpravca odmáva vlak. Osožáci pribijú muža k dlažbe. Ruky mu vykrútia za chrbát. Vedú ho k žene. Žena sa hrabe v kabelke. Vysvetľuje.
– ... myslela som, že ma chce okradnúť.
– Zobral vám niečo?
– Nič mi nechýba.
– Ste v poriadku? Osožák sa otočí k mužovi. – Prečo si zrazil tú pani z nôh?
– Netykajte mi.
– Ty mi nebudeš vykladať...
Muž zmláti osožákov.
Chalani pri videohre. Drak víťazí nad po zuby ozbrojeným rytierom. Chalani boj komentujú. So zápalom. Nadšene.
Dvojizbový byt. Žena spred supermarketu. Deti spia. Jedno z dvojičiek volá že je smädná. Žena jej nesie piť. Aj druhá sa v spánku napije. Žena sa vracia do kuchyne. V kuchyni sedí chlap s dokonalým umelým chrupom. Dobre oblečený. Sebavedomo sa tam rozvaľuje. Žena mu nesie šálku s čajom. Chlap ju chytí za zápästie. Žena zatvorí oči. Chlap sa jej prisaje na krk. Zozadu. Žena otvorí oči. Zbadá svoj obraz v okne. Vyplazí mu jazyk.
Muž zo stanice v sterilnej čakárni. Otvoria sa dvere. Policajt vpustí mladú ženu. Je to tá istá žena, ktorá včera v noci vyplazovala jazyk sama sebe. Muž sa jej prizrie.
– ... Mária??!!?
– Ahoj, Šarkan. Ja som.
Mária je právny poradca. Vdova. Manžel sa jej zabil pri autonehode. Keď čakala dvojičky. Šarkana jej pridelili ako „prípad“.
Šarkan sa práve vrátil z emigrácie. Nikoho tu nepozná. Dostane podmienku.
Mária u matky. Sedia v kuchyni. Matka šije. Cez otvorené okno pozerajú na dvor. Na dvore sa hrajú Máriine deti. Pribehnú k plotu. Susedovie chalupa je prázdna, spustnutá. Zarastená burinou. Ponad dvor sa ozve ostrý hvizd. Mária sa mykne. Deti lezú jedno za druhým cez plot.
Otvorené kuchynské okno. Mária sa háda s matkou. Matka plače.
Zástup v poli. Prvý Šarkan, za ním štyri deti. Miznú medzi stromami.
Večer. Kuchyňa Máriinej matky. Stará pani zúrivo šije. Šliape do singerky ako Neil Armstrong. Mária nervózne chodí hore – dolu. Na stole šesť tanierov.
Odchýlia sa dvere. Naúzko. Deti sa po jednom vtiahnu dnu. So sklonenými hlavami mieria k stolu. Sú ufúľané až hrôza. Posledný vojde Šarkan.
Máriina matka vyskočí spoza stroja. Rozbehne sa k Šarkanovi. Plesne facka. Ešte jedna. Stará pani si sadá k stroju.
– To máš za to, že idete neskoro. Tú druhú som ti bola dlžná. Bol by si ma udusil. Mária, vieš ty, že sa Helena ešte nevydala? Nakoniec jej ten závoj ani nebolo treba.
Dedinská krčma. Chlapi pri pive. Hrajú gulečník. Bavia sa o Šarkanovi. Zrekonštruoval dom. Dobre ho urobil. Žiadny ostentatívny prepych, ale... Chová kone. Nikde nerobí. Vozí sa na Volve. Aj Márii kúpil nové auto. Odkiaľ má peniaze? Vraj robil pasáka v Londýne...
Mária na ulici v meste. Pri chodníku zastane auto. Z okienka sa vynorí hlava. Chlap, čo bol večer v Máriinej kuchyni... Mária obíde auto. Nasadne.
Šarkan stavia na záhrade loď. Luxusnú dubovú jachtu. Zapípa mu mobil. Šarkan prejde k počítaču. Na obrazovke sa prevaľuje logo DRAGON?KNIGHT. Šarkan klikne na myš. Logo funguje ako šetrič. Zmizne. Otvorí si mailovú schránku. Do telefónu hovorí po anglicky.
– DRAGON?KNIGHT. I’m listening... Be sure. I’ll do it asap. Bye.
Položí mobil. Naklikne si Máriinu adresu. Píše: pod domov. toronto potvrdene. kup nejake velke kufre. milujem ta. sarkan
Mária v takej istej cele ako keď sa stretla so Šarkanom. Na opačnom konci stola zanedbaná mladá žena. Tehotná. Mária jej niečo vysvetľuje. Zapípa jej mobil. Nevšíma si ho.
Deti nad mapou Kanady. Najstaršie číta o Toronte...
Mária vychádza z miestnosti, kde doteraz presviedčala, vysvetľovala. Pozrie si mobil. Číta sms pod domov. toronto potvrdene. kup nejake velke kufre. milujem ta. sarkan. Zlostne odpíše: vyser si oko. nikam nejdem. milujem ta. maria
... nakoniec sa nepresťahujú.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala.
Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka. Debutoval v roku 2002 zbierkou krátkych próz Allegro barbaro. V roku 2004 vydal knižne monodrámu Villa Lolla a obrazovo-textovú publikáciu Slovensko v lete. Vlani vyšla zbierka poviedok Zlodeji a v decembri tohto roku vyjde jeho román Perokresba. Je členom literárnej skupiny Živý dôkaz.
Autor ilustračnej kresby Rudolf Sikora na narodil 17. apríla 1946 v Žiline. Venuje sa maľbe, grafike a fotografii, jeden z hlavných predstaviteľov konceptuálneho umenia. Zaoberá sa najmä vzťahom človeka k prírode a vesmíru. V Galérii Linea (Drieňová 34) bude mať v pondelok 4. 12. o 17. hodine vernisáž výstavy Škice 1965/68.
