48-ročný primátor
(SKDÚ-DS, KDH)
Súčasný primátor kandidoval pred štyrmi rokmi za KDH, ANO, DS, SZS, DÚ. Aj dnes nastupuje ako kandidát pravice, ale už v zmenenej politickej situácii. Ďurkovský sa za štyri roky vo funkcii snažil napĺňať program, ktorý si stanovil na začiatku.
Z takmer 70 priorít, medzi ktorými boli dopravné stavby, obnovy pamiatok i projekty v sociálnej oblasti, sa nepodarilo splniť osem. Medzi najväčšie úspechy sám Ďurkovský zaraďuje Most Apollo a rekonštrukciu Hlavného námestia.
V druhom funkčnom období by chcel vybudovať nový 50-hektárový park pri Draždiaku, schváliť územný plán, rozbehnúť výstavbu nosného dopravného systému a presadiť nový zákon o Bratislave. Podporuje osamostatnenie Bratislavy ako župy.
Jeho kandidatúru podporili mnohé známe osobnosti, napríklad Eva Siracká, primátor Prahy Pavel Bém, Stanislav Štepka či Boris Filan.
Monika Flašíková-Beňová
38-ročná politologička
(Smer-SD, ĽS-HZDS SMK,
SF, SZ)
Podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja a europoslankyňa Beňová chce vylepšiť všetko, čo ľudí na súčasnom vedení mesta hnevá. Podľa nej treba schváliť územný plán, ale až po opätovnej diskusii s občanmi. Treba zastaviť rozpredávanie vzácnych lokalít v meste, ako sú dunajské nábrežia, a zamerať sa na budovanie zelene a miest na oddych.
Na rozdiel od Ďurkovského sa vyslovila za spoluprácu so súčasnou župou v dnešnej podobe.
Beňovú podporuje nielen rodná strana Smer, a teda súčasná vládna garnitúra, ale aj viacerí kolegovia z európskeho parlamentu. Okrem toho sa na jej volebnej internetovej stránke objavujú herec Matej Landl, lyžiarka Veronika Zuzulová či župan Vladimír Bajan.
Marian Kočner
43-ročný podnikateľ
(nezávislý)
Sám o sebe tvrdí, že je vyštudovaný novinár a kontroverzná postava. Známym sa stal kauzou Gamatex.
Jeho kampaň už zaplnila stránky serióznej aj bulvárnej tlače. Ohlas vyvolali vyhlásenia o hromadnej doprave zadarmo a o predvolebnej SMS hre.
Kočner chce dať po milióne korún trom z voličov, ktorí po odvolení za SMS správu dostanú kód, a tie sa budú žrebovať v živom vysielaní jedného z rádií. Podmienkou získania peňazí je zodpovedať jednoduchú otázku. Od tejto akcie si Kočner sľubuje najmä zvýšenie účasti vo voľbách.
Okrem toho chce zaviesť centrá pre otcov, zlepšiť údržbu ciest a majetok mesta predávať formou dražieb.
Rudolf Martančík
61-ročný právnik
(Úsvit)
Bývalý vojak, ktorý je podľa vlastných slov členom autentickej ľavicovej strany, o svojej kampani hovorí, že na ňu rozhadzovať peniaze nepotrebuje.
Stotožňuje sa s ostatnými kandidátmi v tom, čo je pre Bratislavu najdôležitejšie – doprava, zeleň, dobrá komunikácia s občanmi. Tú si predstavuje najmä na osobnej úrovni.
Chce sa raz za čas vybrať za občanmi tam, kde to bude najviac treba, povedať im, čo urobil a vypočuť si ich podnety. Martančík bol už vlani jedným z kandidátov na župana.
Karol Ondriaš
54-ročný vedecký pracovník
(KSS)
Ondriaš pracuje v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, bol poslancom parlamentu.
Vo svojej kampani sa podpredseda komunistov opiera o myšlienky marxizmu.
Chce predovšetkým odstrániť korupciu a kapitalistické smerovanie Bratislavy.
Pre dopravu chce urobiť zásadný krok – postaviť metro. Na svojej volebnej stránke ponúka aj predpokladanú trasu, takisto ako spôsob financovania. Zastaviť chce aj zhoršovanie kriminality, ktoré podľa neho súvisí s prehlbovaním rozdielov medzi sociálnymi triedami.
Andrej Trnovec
43-ročný mediátor
(Slovenská ľudová strana)
Kandidát strany, ktorá sa hlási k myšlienkam svojho zakladateľa Andreja Hlinku, sa narodil v Bratislave a študoval hydrogeológiu. Tomuto odboru sa venoval aj ako asistent na Univerzite Komenského. Od roku 1998 je predsedom Slovenskej ľudovej strany.
Jadro Trnovcovho programu tvorí starostlivosť o rodiny a zastavenie korupcie. Trnovec chce podporiť vznik materských centier, postaviť novú plaváreň, zamerať sa prevenciu užívania drog. Každé stavebné povolenie by malo byť spojené s povinnosťou vysadiť zeleň. Zabezpečiť chce aj lacné nájomné bývanie, mestu chce dať pomníky slovenských velikánov.
Komunálne voľby budú už túto sobotu. Volebné miestnosti budú otvorené od 8.00 do 20.00. Voliť budeme starostu svojej mestskej časti, poslancov miestneho zastupiteľstva, poslancov mestského zastupiteľstva a primátora.
Pohľad odborníka na verejnú správu
Nie je rozhodujúce, či zvíťazí ľavica, alebo pravica. Dôležité je, čo lepšie prinesú komunálne voľby pre Bratislavu.
Je logické, že súčasný primátor a prakticky od roku 1990 komunálny politik sa opiera o výsledky svojej mnohoročnej práce a jeho protikandidáti sa snažia o jej spochybňovanie.
Problémom u mnohých je často absencia dôkazu tvrdenia, že to na komunálnej úrovni vedia lepšie. Že budú vedieť lepšie komunikovať so zastupiteľstvom, mestskými časťami, centrálnou vládou, štátnou správou, podnikateľmi, záujmovými skupinami, ale aj s vlastným zastupiteľstvom, ktorého zloženie nikto vopred nevie. Že budú lepšie hospodáriť s mestskými financiami a mestským majetkom.
Budúcnosť hlavného mesta úzko súvisí aj s rozhodnutím o jeho organizácii a postavení, o jeho „samospravovateľnosti“. Považujem za raritu, ak dnes o rozvoji a spravovaní územia mesta so 425 000 obyvateľmi rozhoduje v rámci rôznych kompetencií takmer 700 volených predstaviteľov občanov na všetkých úrovniach štátu. Asi veľmi ťažko sa potom dá povedať, kto je zodpovedný za to, čo Bratislavčanom prekáža. Preto je potrebný nový zákon o Bratislave.
Som presvedčený, že väčšina hlavných problémov Bratislavy je dôsledkom politiky bývalých centrálnych vlád, ktoré desaťročia stavali sídliská a vecné aj finančné riešenie problémov celomestskej infraštruktúry odkladali.
Predstava prebudovania Bratislavy na moderné, fungujúce, európske mesto za niekoľko rokov je slušne povedané nereálna. Môže sa tiež zdať, že Bratislava má veľa peňazí. Nemyslím si to. Práve vo vzťahu k potrebe odstránenia modernizačného dlhu, ktorý od štátu zdedila, a vo vzťahu k čoraz väčším požiadavkám obyvateľov a návštevníkov mesta.
Prakticky žiadne mesto za jedno volebné obdobie svoju tvár nezmenilo. Ak sa pozrieme na slovenské mestá a obce, práve tie, ktoré spravovala jedna garnitúra viac volebných období, považujeme za úspešné. A je to vzhľadom na nahromadené problémy logické.
Mestá nepotrebujú permanentnú zmenu za každú cenu, ak na to nie sú mimoriadne dôvody. Nepotrebujú, aby ich zasiahli neduhy „veľkej“ politiky.
Po zmenách rámcových podmienok (decentralizácia a ostatné reformy, vstup Slovenska do EÚ) potrebujú naše mestá pre svoj rozvoj najmä stabilitu. Vonkajšiu i vnútornú. Potrebujú na čele ľudí, ktorí sú oddaní myšlienke miestnej demokracie. O tom by mali byť komunálne voľby na Slovensku aj v Bratislave.
Viktor Nižňanský odborník na verejnú správu, prezident spoločnosti M.E.S.A. 10
 |
 |
 |
 |
 |
