v päťdesiatych rokoch minulého storočia, miesto však nie je nazvané podľa Murmanska, ale podľa bratislavskej rodiny Murmannovcov, ktorej tieto pozemky voľakedy patrili.
Dňa 11. novembra 1918 v lese pri mestečku Compiegne severovýchodne od Paríža v železničnom vagóne podpísali prímerie medzi Dohodou a Nemeckom. Tento dátum sa považuje za ukončenie prvej svetovej vojny.
Compiegne s tridsaťtisíc obyvateľmi má bohatú históriu. V roku 1430 tu zajali Janu z Arcu a v 1940 približne v tých istých miestach, len vo vagóne Hitler prinútil Francúzov podpísať kapituláciu.
Prvá svetová vojna vypukla mesiac po Principovom sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda 28. júna 1914. Rakúsko-Uhorsko a Nemecko atentát využili ako zámienku na napadnutie Srbska.
Vojna bola zápasom medzi centrálnymi mocnosťami a Dohodou o sféry vplyvu, kolónie, zdroje surovín a odbytiská. Rakúsko-Uhorsko si od vojny sľubovalo upevnenie vnútropolitickej situácie, zastavenie odstredivých síl slovanských národov v monarchii a získanie ďalších území na Balkáne.
Vo vojne nakoniec bojovalo 38 štátov, počet mobilizovaných vojakov presiahol 70 miliónov, padlo viac ako 10 miliónov ľudí a 20 miliónov bolo zranených. Počet padlých z územia dnešného Slovenska sa odhaduje na 70-tisíc, no väčšie straty na ľudských životoch spôsobila španielska chrípka.
Pamätník na Murmanskej výšine je jednoduchá tomba so štyrmi levmi na rohoch a nápisom 1914 – 1918. Autorom pamätníka, na ktorý bol sekundárne použitý granit z podstavca súsošia Márie Terézie, je známy bratislavský sochár Alois Rigele a architekt Franz Wimmer.
Pamätník odhalili v roku 1920 a združenie Devínska brána si už osem rokov pri tomto zabudnutom pamätníku pripomína zabudnuté výročie prvej svetovej vojny. V predvečer výročia tu bol aj tento rok za účasti čestnej stráže Ozbrojených síl SR, vojenskej hudby, zástupcov diplomatického zboru, mestskej časti a občianskych združení ekumenický cirkevný obrad.
Rozhľadňu, ktorá tu stávala, po roku 1945 zbúrali a pozemky boli pred časom poskytnuté ako reštitučná náhrada na výstavbu viliek.
Tak, žiaľ, už len dobové veduty maľované z Murmanovej výšiny zostanú dokladom o výhľade na Hrad, Staré Mesto, lužné lesy a na Dunaj, ktorý toto miesto poskytovalo generáciám milovníkov Bratislavy.
Autor: VLADIMÍR TOMČÍK, združenie Devínska brána
