Namiesto komunikácie prostredníctvom zopár anglických fráz pani slabikovala slovenské slová a výrazne artikulovala, akoby cudzinci síce vedeli slovensky, ale mali problémy porozumieť. „Toto celé,“ ukazovala rukou na nádvorie, „múzeum.“
Jazyk či neochota
Problém s jazykovým vybavením pracovníkov vo verejných a kultúrnych inštitúciách sa nezmenšil ani 17 rokov po novembrovej revolúcii. Zahraniční turisti sa stretávajú v hlavnom meste Slovenska s neznalosťou základných slovíčok z akéhokoľvek cudzieho jazyka, ale aj neochotou pomôcť a komunikovať.
Vedenie mesta pritom hovorí o lákaní návštevníkov a snahe o to, aby tu strávili viac dní, a nielen prenocovali. Lenže problémom, prečo sa sem cudzinci vrátiť nechcú, nie je zlé značenie či málo zaujímavé pamiatky, ale hlavne prístup niektorých Slovákov.
Problémom je servis
Angličtinu musia ovládať pracovníci infocentier Bratislavského kultúrneho a informačného strediska. „Tí sú v najužšom kontakte s turistami,“ povedala Mária Račková z magistrátu. Infocentrá sú na letisku, na hlavnej stanici a v centre mesta.
„Magistrát zabezpečil pravidelný kurz angličtiny pre pracovníkov front office, okrem toho dvaja pracovníci aktívne hovoria anglicky,“ povedala Račková. Na vzdelávanie zamestnancov úradu sa zamerali napríklad aj v Starom Meste. No títo pracovníci prichádzajú skôr do styku s obyvateľmi mesta, a nie s turistami.
Mestská polícia takisto organizuje kurzy pre policajtov – tí sú v niektorých krajinách prvými osobami, na ktoré sa cudzinci obracajú so žiadosťou o udanie smeru či o pomoc.
Ako je to so zamestnancami kultúrnych a iných ustanovizní, ktoré má v správe mesto, Račková nevedela povedať.
Zaujímavú scénku sme zažili aj v predajni cestovných lístkov na hlavnej stanici. Cudzinke, ktorá sa pýtala po anglicky, či lístok platí na autobus aj električku, tu predavačka nevedela odpovedať. Namiesto toho na ňu spustila súvislú reč o tom, koľko stojí jednodňový lístok a koľko polhodinový. Po slovensky. Ak by v predajni náhodou nebola aj mladá žena, ktorá sa cudzinky ujala a vedela jej dať základné informácie po anglicky, odišla by zmätená.
„Je pravda, že predavačky nie sú jazykovo vybavené, trochu lepšie sú na tom revízori,“ povedala Zuzana Hrdličková z dopravného podniku. Dodala, že viacjazyčné informácie sú na internete a niektorých presklených zastávkach a ak sa podarí získať peniaze z eurofondov, budúci rok by sa mohli začať aj kurzy angličtiny pre predavačky a revízorov.
Internet verzus realita
Ani národná kultúrna pamiatka hrad Devín, ktorú mesto propaguje na svojej internetovej stránke aj v angličtine, nie je veľmi priateľská pre cudzincov.
Ešte počas letnej sezóny bola dvojica starších uvádzačov pri bráne na hrad neoblomná. Skupine talianskych turistov, v ktorej boli dôchodcovia aj mladší ľudia s deťmi, sa ľudia z kasy po slovensky snažili vysvetliť, na aké vstupenky majú nárok – systém vstupného na hrad je zložitý.
Ak by si cudzinci chceli v Bratislave zašportovať, prevádzkovú dobu krytej plavárne Pasienky nájdu síce na stránke s anglickým názvom „holidayinfo.sk“, no je len v slovenskej verzii. Takže k aktuálnym informáciám sa dokliká len ten, kto vie „po našom“. Cudzojazyčnú verziu nemá ani stránka STaRZ-u, ktorá plavárne aj ďalšie športoviská spravuje.
Po telefonáte na plaváreň našu anglickú otázku, či pracovník hovorí týmto jazykom, odpovedal, že „nééé“ a možnosť, že by nám dal niekoho k telefónu, kto by sa s nami dohovoril, vylúčil. Po chvíli však zareagoval jednoduchou nemčinou a otváracie hodiny plavárne nám povedal.
Autor: JANA PARKROVÁ, LINDA VASIĽOVÁ
