 Štvormetrový Milicionár odpočíva v pokoji pod holým nebom na dvore depozitu galérie. Poveternostné vplyvy vraj soche neškodia, keďže je z bronzu. |
Revolúcia roku 1989 zúčtovala okrem socialistického režimu aj s pomníkmi jeho predstaviteľov, pamätníkmi dejín robotníckeho hnutia a komunistickej strany. Sochy a pamätné tabule sa stratili z ústredných námestí aj z okrajových štvrtí v mnohých mestách na Slovensku. Demontáž sôch a ničenie pomníkov nie sú u nás ani vo svete ničím novým. "Obrazoborectvo je historicky známy jav. Keď víťazí revolúcia, víťazí istá ideológia. A každá revolúcia svoju symbolickú zbraň namierila proti pomníkom ako symbolom starého režimu, starej ideológie," hovorí generálna riaditeľka Galérie mesta Bratislavy Katarína Bajcurová, ktorá sa témou obrazoborectva dlhodobo zaoberá. Z podstavcov na Slovensku v histórii padali panovníci, demokrati aj komunisti - Mária Terézia, Štefánik, Masaryk, Stalin či Gottwald.
Najprv vandali, potom demontáž
Po nežnej revolúcii sa proti sochám najskôr obrátil hnev ľudí, po sochách sa sprejovalo, ničili sa najrôznejším spôsobom. Následne sa s pomníkmi vysporiadal štát. V roku 1991 vláda nariadením zrušila vyhlásenie niektorých pomníkov za národné kultúrne pamiatky a krátko nato dostali mestské organizácie príkaz na ich demontáž.
V období od roku 1989 do času, keď sa začalo s demontážou, boli bratislavské pomníky zabalené najprv v papieri, neskôr v látkových obaloch. "Revolúcia bola v novembri 1989, bola zima, aj z technického hľadiska nebolo možné, aby sa sochy v priebehu jedného mesiaca odstránili. Vážili niekoľko ton, už len ich prevoz si žiadal veľa práce, energie a peňazí," vysvetľuje Ivan Jančár, riaditeľ Galérie mesta Bratislavy.
V Bratislave dostala odstránenie pomníkov na starosť mestská pamiatková organizácia PAMING. "Pomníky boli prevezené do depozitu Múzea mesta alebo Galérie mesta Bratislavy. Celkovo sa jednalo o päť pomníkov a 11 pamätných tabúľ," hovorí Jozef Tóth z organizácie Paming. Z hlavných verejných priestranstiev odstránili najväčšie pamätníky: Gottwaldovo súsošie a pomník Františka Kubača z dnešného Námestia slobody (bývalého Gottwaldovho námestia), sochu Milicionára z Račianskeho mýta, sochu Lenina z dnešného Jakubovho námestia (bývalého Leninovho námestia) a pomník Júliusa Nagya z Odborárskeho námestia. "Obrazoborectvo sa akoby nedotklo pomníkov SNP. Nedotknutý zostal Slavín aj Námestie SNP," hovorí Bajcurová.
Z Gottwaldovho súsošia zostali len hlavy
Po monumentálnom kamennom súsoší na dnešnom Námestí slobody, bývalom Gottwaldovom námestí, dnes niet ani stopy. Pomník Klementa Gottwalda vznikol v roku 1980. Súsošie zobrazovalo Gottwalda obklopeného robotníkmi a robotníčkami, v pozadí bol veľký vejár. Autormi pomníka boli sochári Tibor Bártfay, Juraj Hovorka a Karol Lacko v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom, Jurajom Hlavicom a Viktóriou Cvengrošovou.
Gottwaldovo súsošie bolo figurálnou kompozíciou. Presunutie sochy v celku podľa Jozefa Tótha z Pamingu nebolo možné. "Bola to masívna konštrukcia, súsošie bolo zabetónované, nedalo sa ľahko odstrániť. Muselo sa zlikvidovať odstrelom," vysvetľuje Tóth. Zachované zostali iba hlavy, ktoré pred odstrelom odrezali. Dnes sú v depozite Galérie mesta Bratislavy, Jančár však podotýka, že v tej dobe nešlo o rozhodnutie samotnej galérie, hlavy nebolo kam inam dať. Úlomky kameňov zo súsošia sa dostali na Školu úžitkového výtvarníctva na Palisádach, kde slúžili na realizáciu diel pre poslucháčov.
V depozite sa stretol Lenin s kresťanským umením
Meter vysoká busta Vladimíra Iľjiča Lenina, dielo sochára Jozefa Pospíšila a architekta Otta Wiesnera z roku 1970, je v depozite galérie medzi pamätnými tabuľami a sochami z najrôznejších historických období. Pre Lenina a pomníky zo socialistického obdobia je vyhradené miesto v rohu pri dverách, oproti sú postavy svätých, ďalej sú v depozite sochy a obrazy od gotiky až po súčasnosť. Leninova busta sa sem premiestnila z bývalého Leninovho, dnes Jakubovho námestia.
Ďalšie sochy zo socialistického obdobia sú umiestnené vonku na dvore depozitu - kamenné Gottwaldove hlavy a úlomky z Gottwaldovho súsošia spolu so štvormetrovým Milicionárom. Pomník ľudových milícií, známy aj ako Milicionár z Račianskeho mýta, mal viac šťastia ako Gottwald a nebol odstránený odstrelom. Dielo sochára Jána Kulicha a architektov Jozefa Lacka, Cyrila Rovňáka a Ivana Slameňa dnes leží v depozite Galérie mesta Bratislavy. Vzniklo v roku 1973. Štvormetrová bronzová socha stála na kamennom podstavci. Milicionár mal ruky vo vreckách a stál na symbolickom socialistickom kladive.
Socialistické sochy zapadajú prachom
Významné bratislavské pomníky zo socialistického obdobia ležia v depozite skryté pred zrakom verejnosti a o ich premiestnenie sa nikto neusiluje. Okrem iniciatívy krátko po roku 1989, keď sa uvažovalo, že by sa vytvoril československý skanzen totality pri obci Bezpráví, sa na pomníky socializmu akoby celkom zabudlo. S ich inštaláciou nepočíta ani Galéria mesta Bratislavy.
"Pomníky, ktoré boli odstránené, majú istú historickú, dokumentárnu hodnotu, ale umeleckú hodnotu nemajú. Nie sú to galerijné sochy," hovorí Bajcurová.
Pomníky so socialistickou tematikou, ktoré sa neodstránili, čelia nezáujmu verejnosti. Sochy Lenina sa neúspešne snažia predať viaceré slovenské mestá.
Budúcnosť pomníkov socializmu je neistá. O osobitej galérii - parku pomníkov z bývalého režimu, aký existuje napríklad v Maďarsku, sa u nás zatiaľ neuvažuje.
FOTO PRE SME - PAVOL BREIER
FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ
FOTO - PAMING
 Kamenné hlavy z Gottwaldovho súsošia, ktoré odrezali predtým, ako sochu odstrelili, ležia v depozite galérie. |
