arpaty Viliam Klescht.
Hrubá vrstva rašeliny sa podľa jeho slov scvrkáva a mení na „obyčajnú“ pôdu. Hrozí, že vzácny slatinný jelšový les postupne nahradí iný, menej vzácny typ lužného lesa.
„Z lokality budú ubúdať a miznúť ďalšie vzácne a u nás ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Pokračujúcu degradáciu slatinných biotopov bude sprevádzať nežiaduce rozširovanie nepôvodných inváznych druhov rastlín, ako sú zlatobyľ obrovská, pohánkovec, viaceré druhy astry či dvojzub listnatý,“ hovorí Klescht.
Nedostatok pripovrchovej vody ohrozuje podľa neho aj slanomilné trávy v Panónskom háji a jeho okolí. „V prírodnej rezervácii Šúr majú osobitný význam, pretože tu rastú slanomilné druhy rastlín, ktoré sú zaradené v červenej knihe vzácnych a ohrozených druhov. Kvôli nim bolo územie zaradené do európskej sústavy chránených území NATURA 2000.“
Ministerstvo životného prostredia podmienilo revitalizáciu Národnej prírodnej rezervácie Šúr tým, že nesmie negatívne ovplyvniť jestvujúcu a navrhovanú výstavbu v obci Chorvátsky Grob – miestnej časti Čierna voda a v Slovenskom Grobe.
Projekt, ktorého cieľom bolo obnovenie vodného režimu mokrade, vyvolal vášnivé protesty obyvateľov. Revitalizáciu malo zaistiť privedenie ďalšej vody do rezervácie a jej zadržiavanie v tomto území.
To malo zastaviť vysychanie jelšového lesa a prospieť faune aj flóre. Súviselo by s tým však aj zvýšenie hladiny spodnej vody v tejto lokalite, ktorá má problémy s jej výškou aj v súčasnosti. Na jar sa obyvateľom počas záplav dostáva do pivníc a v tomto roku už ohrozovala aj prízemia domov.
Proces úbytku rašelinovej vrstvy sa však podľa Kleschta obráti aj proti obyvateľom, ktorí si postavili domy na okolitých zamokrených pozemkoch a proti projektu revitalizácie bojovali. „Povedie to totiž k zníženiu zadržiavacej schopnosti vody, ktorá rýchlejšie pretečie a väčšmi ohrozí domy.“
Štúdia, ktorá sa zaoberala dopadom realizácie obnovy vodného režimu na životné prostredie a ľudí, uviedla, že projekt revitalizácie by negatívne ovplyvnil kvalitu bývania, ohrozil inžinierske siete a zaglejoval pôdu. Odporučila malú zátopu (hladina podzemnej vody by sa zvýšila o 10 cm) a monitorovací systém, ktorý by jej hladinu sledoval. „Nepotrebujeme tu zdvíhať spodnú vodu, naopak, potrebujeme ju znížiť,“ protestovali obyvatelia.
Podľa Kleschta to svedčí o tom, že k záplavám domov na Čiernej vode dochádza aj bez opatrení, s ktorými rátala revitalizácia prírodnej rezervácie.
Autor: japa
