Najstarším remeslom si zarábajú v susednej Viedni

Každý deň vyrážajú prostitútky z Bratislavy do Rakúska. Zarobia vyše 100 eur, nakúpia a idú domov. Každá tvrdí, že raz s tým určite skončíTakmer každý deň cestuje 30-ročná Bratislavčanka Jasmína do Viedne. Stretli sme sa náhodou vo vlaku, do ktorého nasadne ráno o ôsmej a podvečer už je naspäť v Bratislave. Svoje celé meno povedať nechce, vo Viedni si totiž zarába "najstarším remeslom".

"Nepracujem každý deň, závisí to aj od počasia. Kúpila som si týždenný lístok, môžem teda cestovať, kedy sa rozhodnem."

Vo Viedni pracuje tri roky. Zo začiatku tam aj bývala. Starala sa o svoj "lokál", prenajímala ostatným dievčatám izby, pracovala zároveň aj ako čašníčka a ochranka. Pre nezhody s "kolegyňami" o prácu prišla. Teraz dochádza a v hodinovom hoteli si prenajíma izby aj ona.

"Myslíte si, že to robím rada? Ale akú mám doma šancu? Pracovať celý deň a zarobiť deväťtisíc," obhajuje sa Jasmína. "Toto chcem robiť len dočasne, hľadám si niečo iné," hovorí. Najradšej by zase robila čašníčku a prenajímala izby, uvažovala však aj o upratovaní vo vlakoch.

Zelená Kontrollkarte

Prostitútky vo Viedni musia byť registrované. Podmienkou vlastníctva špeciálnej zelenej karty - Kotrollkarte, sú pravidelné zdravotné kontroly. "Keď raz skončím, záznam mi vymažú a môžem ďalej normálne žiť. Zároveň mám aj ja istotu, že som sa nenakazila," hovorí Jasmína.

V deň, keď sme sa stretli vo vlaku Bratislava - Viedeň, ide rovno na prehliadku. Kúsok od stanice metra Schottering je centrum, v ktorom sa robia zdravotné kontroly. Cestou upozorňuje na svoje kolegyne - elegantné, nenápadne oblečené ženy. "Táto k nám patrí... aj táto ide z kontroly... Verili by ste, že robia takúto prácu?" pýta sa. "Robia to aj lekárky, inžinierky, študentky. Baby, ktoré si zvykli na veľa peňazí, ale aj tie, ktoré živia svojich mužov. Ja takým mužom hovorím pasáci," dodáva.

Prehliadka s inzerátmi

Pri vstupe do budovy si berie lístok s poradovým číslom. "Sú tu tri ambulancie a každý deň plno ľudí. Ide to ale celkom rýchlo. Prvá prehliadka je kompletná, ďalej už robia len výtery a občas berú krv. Zoberú aj na vlastnú žiadosť. Napríklad ak poviem, že sa mi pretrhol kondóm. Výsledky výterov sú hneď. Ak by niečo nebolo v poriadku, kartu mi okamžite vezmú. Preto pracujem vždy len s ochranou."

Kontrollkartu na polícii jej pomohla vybaviť známa. Ak polícia prichytí ženu bez karty, platí pokutu až 300 eur. Po troch pokutách nasleduje vyhostenie z krajiny.

V čakárni prehodí pár slov so známymi. Počuť tu češtinu, maďarčinu, rumunčinu. Na nástenke visia inzeráty, ktoré väčšinou znejú: "Hľadáme milé dievča s Kontrollkartou."

Po kontrole si Jasmína ešte dopraje kávu z automatu a cigaretu v hale centra a odchádza na "svoju" ulicu.

Prechádzka okolo Prátra

"Najradšej pracujem sama. S nikým sa príliš nebavím. Neprináša to nič dobré, len ohováranie a intrigy." Pracuje v uliciach blízko Prátra. "Stačí sa len nenápadne obliecť a prechádzať sa. O chvíľu sa pristaví auto. Šofér stiahne okienko a čaká, kým k nemu prídem. Dohodneme sa na podmienkach, a keď to obom vyhovuje, ideme si prenajať izbu. Alebo sa postavím na roh a okamžite zastavujú autá," opisuje svoju prácu.

Okolo obeda sa už v uliciach okolo Prátra prechádza aspoň desať dievčat, dobrých zákazníkov je však oveľa menej. Striedavo sneží a prší, zima zachádza za nechty. Ženy podupávajú, prechádzajú sa, občas sa v skupinke pristavia, fajčia a pokračujú ďalej.

Rumunky kazia kšeft

"Tie dve sú Rumunky, kazia kšefty, lebo chodia pod cenu. Nemajú ani kartu. Tamtá je na drogách, nechápem, že s ňou niekto ešte ide, nemá žiadne zuby. A tá v modrom je taká stará ako moja matka. Čudujem sa, že jej to deti dovolia," opisuje svoje kolegyne Jasmína.

Medzi nimi sa prechádza ďalšia Bratislavčanka, 23-ročná Inge. Vo Viedni si privyrábala už pred šiestimi rokmi. Vtedy ešte chodila s kamarátkami. Teraz cestuje asi každý druhý-tretí týždeň, pracuje už sama. "Dnes je to katastrofa," zhodne sa s Jasmínou.

Ponúk na prácu majú veľa, ale všetci "chcú len bez gumy". "Nie som blázon, aby som za 1200 korún riskovala, že sa nakazím," hovorí Inge. "Mne stačia aj dve-tri prácičky a idem domov. Nie som lakomá na peniaze, vyberám si, s kým idem. Zarobím si 50 eur a padám," vysvetľuje svoje zásady Jasmína. Najlepšie vraj zarábajú nové tváre. Dievčatá neprijímajú "nováčikov" ľahko, môžu ich aj zbiť. "Keď som sem začala chodiť, zarobila som s každým aspoň 50 eur. Teraz som rada, že mám 40. Za menej už nejdem," konštatuje Inge.

Medzitým stále zastavujú autá. Muži stiahnu okienko a gestikuláciou sa snažia dohodnúť obchod. Niektorých si dievčatá nevšímajú. "Menia autá v požičovni a myslia si, že potom ich už nepoznám, ale ja mám pamäť na tváre."

Boja sa zákazníkov

Na ulici už čaká takmer dve hodiny. Niekoľko záujemcov prichádza aj pešo. Prevažujú muži v strednom veku, niekedy aj starší. Dievčatá väčšinu z nich poznajú. Najradšej chodia s overenými zákazníkmi. "Cez deň máme zákaz, pracovať môžeme až od ôsmej-deviatej večer, aby sme nepohoršovali deti." Na otázku, či neprekážajú ľuďom z okolia, odpovedajú záporne. "Musíme si len dávať pozor na policajtov. Chodia aj v civile a tvária sa ako zákazníci."

Inge niekoľkokrát nasadá do auta a vzápätí sa vracia, lebo zákazník mal požiadavky, na ktoré nechcela pristúpiť. "Ešte urobím jedného a idem domov," oznamuje. Medzitým sa vhodného zákazníka dočkala aj Jasmína. Keď sa Inge vráti, hovorí, že videla políciu. "Radšej už idem domov. Keď robia raziu, vezmú všetkých. Zatvoria vás na tri týždne alebo tri mesiace a máte pečiatku v pase," povedala.

Každý deň v "práci" je vraj pre ňu veľkým stresom. Nebojí sa len polície, ale aj zákazníkov. "Nikdy neviete, čo s vami spravia. Zavlečú vás do nejakého tunela alebo na druhý koniec mesta. Kto už by mi tam len pomohol?" hovorí Inge. Vzápätí odháňa staršieho muža, ktorý si chcel kúpiť jej služby. "Vraj nech s ním idem na záchody do Prátra," rozhorčila sa Inge. To je pod jej úroveň.

Stíha ešte nakúpiť oblečenie pre syna a vlakom o pol štvrtej sa vracia do Bratislavy. Pri štyroch zákazníkoch zarobila 125 eur. To už pri každom odčítala poplatok 10 eur za izbu. "Nie je to najlepšie, ale vrátila som sa už aj s menej peniazmi," priznáva. DAGMAR GUROVÁ