ná na priesakový kanál.
„Prevádzkové skúšky sa urobili, ale stavbu sme ešte neprevzali od mestskej časti Petržalka,“ hovorí technický námestník Vodohospodárskeho podniku Peter Minárik.
Podľa neho za to môže najmä stav v mestskej časti Petržalka, ktorá nemá už takmer pol roka starostu.
Studne sú situované v páse medzi diaľnicou a Einsteinovou ulicou. Čerpacia stanica je dokončená, ale zatiaľ nefunguje.
Na otázku, či spustenie čerpačky zabezpečí prietočnosť ramena permanentne, však odpovedal, že nie. „Voda do ramena sa bude privádzať len v tom prípade, keď bude zvýšená hladina Dunaja alebo podzemnej vody pod diaľnicou. Takže efekt na prietočnosť ramena to veľmi mať nebude, ani jeho hladina sa oveľa nezvýši,“ povedal Minárik. Mierny pohyb vody v súčasnosti zabezpečuje len pohyb podzemných vôd a sklon ramena.
Na projekte revitalizácie spolupracovali mestská časť Petržalka, Povodie Dunaja a Asociácia priemyslu a ochrany prírody.
Napriek tomu, že na hladine a vo vode je viditeľný odpad, ani vodohospodári, ani mestská časť nezabezpečili jeho čistenie.
Dno ramena sa doteraz poriadne nečistilo, odpadky odstraňovali v minulých rokoch len čiastočne zvrchu obyvatelia v rámci dobrovoľných akcií.
Pred dvoma rokmi bola časť Chorvátskeho ramena zaradená medzi chránené prírodné areály. Z hľadiska prírodných hodnôt je najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a hrádzou.
Priamo na okraji najväčšieho slovenského sídliska možno nájsť ohrozené lekno biele a leknicu žltú, zo živočíchov sa tam vyskytujú labute, rybáriky, deväť druhov žiab a dva druhy mlokov.
Autor: japa
