Divadlo by malo slúžiť ako náhrada za Park kultúry a oddychu – mesto tu chce zachovať kultúrnu funkciu.
Stavba bude čoskoro celkom opustená. Bývalé priestory banky sú prázdne a aj zvyšok budovy je spustnutý. Činoherný súbor SND sa bude sťahovať do novostavby divadla. Podľa námestníka primátora Štefana Holčíka je však budova balvanom na krku štátu. „Je to čierna diera na peniaze,“ povedal Holčík.
Znalec ohodnotil divadlo na 236,4 milióna. Na výmenu mesto ponúka sídlo Múzea židovskej kultúry na Židovskej ulici 17, ktoré má hodnotu 31,7 milióna. K tomu chce mesto pripočítať predpokladané ročné náklady na prevádzku divadla – okolo 20 miliónov – a navrhuje zámenu bez finančného vyrovnania.
Tento zámer schválili minulý štvrtok mestskí poslanci. Stihli to na poslednom pracovnom rokovaní pred komunálnymi voľbami. Pritom o divadlo mesto prejavilo záujem už vlani, keď ho štát ponúkal za 118 miliónov. Bola to už znížená cena, za pôvodných 230 miliónov divadlo nechcel nik.
Keď pred júnovými predčasnými voľbami vláda zastavila privatizáciu štátneho majetku, mesto stále tvrdilo, že má o divadlo záujem. „Ako primátor nemôžem súhlasiť s tým, aby sa divadlo devastovalo alebo ho nejaký investor premenil na niečo iné,“ povedal Andrej Ďurkovský. Divadlo by podľa neho nemalo mať vlastný súbor, ale mohli by tu napríklad hosťovať zahraničné či domáce súbory. V budovej sú aj priestory vhodné na klubovú činnosť, mohli by sa sem presunúť krúžky z PKO.
Minulý týždeň dala Ficova vláda predajom opäť zelenú, ale ministerstvo kultúry ešte nepovedalo na zámenu áno. „Prebiehajú rokovania a o detailoch tejto výmeny budeme informovať až po ich ukončení,“ povedala Soňa Uličná z ministerstva.
Problém je v tom, že pasáž, z ktorej je jediný vchod do vrchných poschodí nad divadlom, má súkromného majiteľa. „Navyše sa pasáž na noc zamyká a jej majiteľ nemá povinnosť umožniť cez ňu priechod,“ povedal Holčík. Okná na vrchných poschodiach sú porozbíjané a v zime tu budú praskať radiátory. Kotolňa je len pod pasážou, a tak by bolo mesto nútené brať teplo od suseda. „Za múzeum, ktoré je kultúrnou pamiatkou, by sme mali získať budovu opery alebo Redutu,“ povedal Holčík. Primátor s ním súhlasil. »
Múzeum sa už malo sťahovať
Zsigrayova kúria na Židovskej ulici, v ktorej od roku 1992 sídli Múzeum židovskej kultúry, je jedným z dvoch domov v Bratislave, ktoré zostali zachované zo starého židovského geta. Expozícii v roku 2004 hrozilo, že sa bude musieť vysťahovať. Múzeu vypršala nájomná zmluva a magistrát mu poslal žalobu. Pracovníci múzea odštartovali petíciu, magistrát žalobu stiahol.
Riaditeľ múzea Pavol Mešťan argumentoval, že múzeum do rekonštrukcie budovy investovalo 30 miliónov korún a po presťahovaní do novej budovy by len na vytvorenie novej expozície potrebovalo 15 miliónov korún. Primátor Andrej Ďurkovský sa napokon dohodol s generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea Petrom Marákym, do ktorého pôsobnosti Múzeum židovskej kultúry patrí, že nájomnú zmluvu predĺži.
(japa, r)
Budova divadla je architektonicky cenná
Budovu na Štúrovej ulici postavili ako sídlo bývalej Národnej banky v rokoch 1943 – 1947 na mieste časti mestského opevnenia – Pekárskej veže s nárožným domom. Tie asanovali v roku 1941.
Projekt vzišiel z verejnej súťaže na budovu banky a komorného divadla. Víťazmi súťaže sa stali architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. Výtvarník František Gajdoš vytvoril pôvodnú výzdobu hľadiska, foyerov a opony. Mozaikové okná vo foyeri sú dielom maliara Janka Alexyho.
V roku 1955 sa tu začalo hrať, divadlo prešlo prvou rekonštrukciou v roku 1968. Posledná modernizácia prebehla v prvej polovici 80. rokov. Dnes má hľadisko kapacitu 467 sedadiel. Krátka pasáž je v pôvodnom stave a ústi do nej vchod do banky aj východ z divadla.
(lin)
Divadlo P. O. Hviezdoslava má vyššiu hodnotu, ale aj obrovské náklady na prevádzku.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
