hlavným mestom samostatného štátu.
Mesto sa k postupu na príprave zákona ani k jeho obsahu zatiaľ nevyjadrilo. Fakt, že zákon sa odkladá na ďalšie volebné obdobie, však priznal súčasný primátor Ďurkovský na poslednom rokovaní mestskej rady, ktorej členmi sú okrem poslancov aj starostovia mestských častí.
Starosta Nového Mesta Richard Frimmel, ktorý je aj predsedom regionálneho združenia starostov, navrhol, aby mestská rada prerokovala postup pri novom zákone. „Návrh nezískal dosť hlasov, ale primátor povedal, že do volieb sa už zákon otvárať nebude,“ povedala hovorkyňa starostov Valéria Reháčková.
Pritom ešte v lete citovali médiá Ďurkovského tvrdenia, že nový zákon je pripravený ísť do parlamentu a že s ním oboznámi verejnosť. Zatiaľ však rokoval len so starostami, ktorí znenie zákona odmietli na piatkovom rokovaní svojho združenia.
„Tento návrh nezodpovedá súčasným potrebám Bratislavy ako celku, teda aj mestským častiam,“ povedala Reháčková. Starostovia by sa radi vrátili k návrhu, ktorý spoločne prerokovali s primátorom v decembri 2004. Ten mal posilniť postavenie mestských častí, ktoré sa teraz sťažujú na nedostatok peňazí a priveľa úloh.
Ďurkovského návrh je podľa starostov centralistický – je v ňom napríklad možnosť zrušiť mestskú časť bez referenda. Starostom sa nepozdáva ani návrh, že všetky príjmy miestnych daní i z predaja zvereného majetku mestských častí majú ísť do rozpočtu mesta a to ich bude prerozdeľovať medzi mestské časti.
Na Slovensku majú dnes zvláštne postavenie dve mestá – Bratislava a Košice. Na rozdiel od iných miest ich pôsobenie upravujú samostatné zákony.
Košice majú od 16. marca novelu svojho zákona, ktorá okrem iného znížila počet mestských poslancov či spriehľadnila financovanie mestských častí.
Na zmenu zákona o Bratislave sa teda zatiaľ dohoda nenašla. V znení zákona, ktorý je zverejnený na internetovej stránke hlavného mesta, sa tak napríklad dočítame, že Bratislava je pravidelným sídlom Slovenskej národnej rady.
V novom zákone sa však mali urobiť dôležitejšie zmeny – napríklad týkajúce sa financovania opráv ciest, škôlok a základných škôl.
Otvoriť sa mala aj otázka počtu mestských poslancov, takisto ako problém, či má byť Bratislava samostatným krajom alebo ostať v jednom spoločnom kraji s okresmi Pezinok, Malacky a Senec ako teraz.
História pokusov o nový zákon
O zákon, ktorý by nanovo definoval postavenie hlavného mesta, sa snažili všetci primátori. Snahy stroskotali na nedohode s mestskými časťami alebo na slabej politickej vôli. Andrej Ďurkovský začal o téme hovoriť na začiatku minulého roka. Na magistráte bola skupina na prípravu zákona, ktorý mal odčleniť Bratislavu ako kraj. Koaličná rada to v marci 2005 odmietla. Potom prišli dohadovačky o peniaze a kompetencie medzi mestom a jeho časťami. Zákon mal byť hotový v júni 2005, neskôr túto jeseň. Nič z toho sa nestalo.
(lin)
