V SME 20. 10. 2006 v študentskom servise boli uvedené postupy, ktoré sú v rozpore s platným zákonom o vysokých školách. Na tom nič nemení skutočnosť, že pravdepodobne pani redaktorka napísala svoje redakčné vyjadrenie na základe informácií, ktoré možno získala zo študijných poriadkov niektorých fakúlt, alebo skôr z praktík niektorých škôl. Teda tam, kde ešte stále platia pravidlá autority pred autoritou pravidiel (teda zákona), ktoré sa dajú vyjadriť aj slovami: dekan môže všetko. Že tomu u nás ešte aj v demokracii veríme, svedčí, žiaľ, aj redakčný podtitul článku Prestup je závislý od dekana. Správne by malo znieť: Postup určujú pravidlá v duchu zákona.
Nesprávne používaným pojmom je odvolanie o neprijatí. Zákon hovorí o preskúmavaní rozhodnutia, ale súčasne jasne definuje, čo sa preskúmavaním rozumie: či bol priebeh prijímacieho konania vrátane rozhodnutia v súlade so zákonom a vnútornými predpismi vysokej školy. A takú žiadosť o preskúmanie môže podať iba uchádzač, ktorý nevyhovel v prijímacom konaní, resp. nebol prijatý.
Uchádzač nemôže byť prijatý na inú formu štúdia formou žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na inú formu, ale osobitnou žiadosťou, resp. prihláškou o prijatie na inú formu štúdia toho istého alebo príbuzného študijného programu. Príbuznosť programu s inými programami určuje akreditácia programu. Písanie o tom, že "prestupmi sa zaoberajú dekani až počas prázdnin" znamená, že v ich úradovniach prebiehajú procesy ak nie na hrane zákona, tak určite etiky.
Pojmom "dekan prijíma" sa nerozumie možnosť totalitného osobného rozhodnutia, ale svojím podpisom potvrdzuje dekan výsledok uzatvorenia celého procesu, v ktorom majú mať prijímacie komisie ako poradný orgán dekana svoje miesto. Preto je aj na zadnej strane žiadosti o prijatie na vysokú školu kolónka pre stanovisko prijímacej komisie, ktoré dekan potvrdzuje v ďalšej kolónke svojím štatutárnym rozhodnutím.
Najkorektnejší a pred zákonom správny je opísaný postup v prípade študentky Bibiany. Študovala prvý rok externé štúdium, potom si podala prihlášku o prijatie (nie o prestup) na interné štúdium toho istého programu, zúčastnila sa prijímacieho konania, vyhovela, bola prijatá a požiadala o uznanie absolvovaných predmetov z predošlého štúdia.
Obzvlášť zarážajúci je však v článku postup opisujúci postupy a možnosti prestupov medzi fakultami. Ak táto kapitola poslúži študentom ako návod, tak je to návod na konanie v rozpore so zákonom.
Prestupy študentov medzi fakultami v tom istom odbore alebo príbuzných študijných programov jednoducho nie sú možné, možné je len prijatie na štúdium. Žiadosť o prijatie sa musí podávať v termíne, ktorý musí dekan zverejniť najmenej dva mesiace pred termínom podávania prihlášok. Teda uchádzač si nepodáva žiadosť o prestup, ale prihlášku o prijatie. Žiadnych desať dní pred začiatkom "školského" roka neplatí. A to, že k žiadosti má uchádzač, ktorý chce "prestúpiť", doložiť súhlas dekana školy, z ktorej chce študent odísť, je absolútny nezmysel. Je slobodnou voľbou študenta bez opýtania sa svojho dekana zanechať štúdium a požiadať iného dekana o prijatie na inú vysokú školu. Či k tomu bude potrebná prijímacia skúška, za akých podmienok sa dá odpustiť, určujú podmienky pre prijatie na štúdium ako vnútorný predpis vysokej školy alebo fakulty, ktorý im ukladá zákon. Až po takomto prijatí môže požiadať o uznanie kreditov z predošlého štúdia. Podmienky uznania predmetov tiež určuje predpis, každá fakulta ho môže mať iný. Celková hodnota uznaných kreditov sa môže prejaviť v skrátení štandardnej dĺžky štúdia, o čom by mal dekan vydať študentovi osobitné rozhodnutie (najmä z dôvodu, že prekročenie štandardnej dĺžky štúdia podlieha zo zákona spoplatneniu).
Takýto postup je potrebný preto, že každá vysoká škola má svoju právnickú subjektivitu, rozhodnutia štatutárov sú podľa tohoto zákona vzájomne nepodmieniteľné.
Je možné, že aj vnútorné predpisy niektorých vysokých škôl majú v tomto ohľade svoje rezervy, sám by som však bol zvedavý, ako by dopadol prípad takého študenta (a dekana jeho školy), ktorý dá na súd výsledok individuálneho posúdenia dekana. Preto ani mne nenáleží vysvetľovať zákon, na to sú jedine súdy, ale ak zákon definuje postupy, všetko iné je porušovaním zákona.
Prof. Ing. arch. BOHUMIL KOVÁČ, PhD.,
Fakulta architektúry STU v Bratislave
(redakčne krátené)
