Naši predkovia prichádzali na svet doma. V posteliach, kde sa spalo, milovalo, rodilo, trpelo, liečilo sa i umieralo. My, vekovo mladší Bratislavčania, naši rodičia a prarodičia Prešporáci, sme postupne prichádzali na svet úplne inde – v bratislavských pôrodniciach.
Prvé ženské oddelenie
V roku 1873 založil MUDr. Ján Ambro prvé ženské oddelenie. Priestory pre oddelenie boli vyhradené v Štátnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici.
Štátna nemocnica bola jednou z najväčších nemocníc v Uhorsku a pracovala od roku 1864. Priestory ženského oddelenia čoskoro nestačili, takže sa muselo presťahovať do budovy, postavenej na tento účel. Pôrodnica a škola pre pôrodné babice sídlila od roku 1882 na Zochovej ulici, v budove podľa projektu architekta Ignáca Feiglera mladšieho.
Súkromné sanatórium
V 30. rokoch 20. storočia založil MUDr. Karel Koch súkromné sanatórium. Budovu vo vilovej štvrti na Partizánskej ulici pre sanatórium naprojektovali architekti Klimeš, Jindřich Merganc a Dušan Samuel Jurkovič. Poskytovalo služby v odbore chirurgia, urológia, gynekológia a pôrodníctvo. V roku 1947 chirurgiu a urológiu zrušili a v činnosti pokračovalo už len gynekologicko-pôrodnícke pracovisko.
Pôrodnica na Bezručovej
Ďalšia známa pôrodnica bola na Bezručovej ulici. Funkcionalistická budova nemocnice, v ktorej bola i pôrodnica, pôvodne slúžila ako okresná nemocnica a robotnícka poisťovňa.
Podľa projektu Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna ju postavili v roku 1936. V roku 1965 tu vzniklo prvé špičkové neonatologické pracovisko – Stanica pre nedonosené deti. Tu vracali do života deti v kritických stavoch z celého Slovenska. V roku 1997 sa pracovisko presídlilo do nemocnice na Antolskej ulici. Budova na Bezručovej čaká na rekonštrukciu, ale pôrodnica v nej už nebude.
Ďalšie pôrodnice fungovali na Šulekovej a v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Dnes sa malí Bratislavčania rodia na Kramároch, v Ružinove, v Petržalke na Antolskej a u Kocha.
Budova súkromného Sanatória MUDr. Karla Kocha. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
Autor: ANDREA SEKANOVÁ (sekanova.bolg.sme.sk)