ovateľ. „Má môj autogram ozaj takú veľkú cenu medzi tvojimi priateľmi?“ „Teraz ešte nie,“ odpovedal úprimne chlapec. „Ale až vás zožerie tiger.“
Začiatkom štyridsiatych rokov sa Emo Bohúň zúčastnil v Redute na večierku, usporiadanom pre bratislavských novinárov. Prítomný bol aj jeden kolega z konkurenčných novín, s ktorým sa nemali radi. Hneď po prípitku chcel dotyčný vzbudiť pozornosť a vyhlásil na Bohúňovu adresu: „Vážení prítomní, teraz sa stanete svedkami súboja, v ktorom bude zbraňou dôvtip. “ Bohúň nahlas odvetil: „Ja s bezbrannými nebojujem.“
V roku 1925 navštívila Oskara Nedbala, riaditeľa SND, mladá herečka z Brna, jeho vzdialená príbuzná. Nasledujúci deň ju Nedbal pozval na večeru do Carltonu. V priebehu večere povedľa prešiel čašník, ktorý držal na ražni napichnutý horiaci šašlik. „Čo je to?“ spýtala sa prekvapená herečka. „Nič zvláštne,“ odvetil Nedbal. „Je to zákazník, ktorý nedal žiadne prepitné!
