ovateľ. „Má môj autogram ozaj takú veľkú cenu medzi tvojimi priateľmi?“ „Teraz ešte nie,“ odpovedal úprimne chlapec. „Ale až vás zožerie tiger.“
Začiatkom štyridsiatych rokov sa Emo Bohúň zúčastnil v Redute na večierku, usporiadanom pre bratislavských novinárov. Prítomný bol aj jeden kolega z konkurenčných novín, s ktorým sa nemali radi. Hneď po prípitku chcel dotyčný vzbudiť pozornosť a vyhlásil na Bohúňovu adresu: „Vážení prítomní, teraz sa stanete svedkami súboja, v ktorom bude zbraňou dôvtip. “ Bohúň nahlas odvetil: „Ja s bezbrannými nebojujem.“
V roku 1925 navštívila Oskara Nedbala, riaditeľa SND, mladá herečka z Brna, jeho vzdialená príbuzná. Nasledujúci deň ju Nedbal pozval na večeru do Carltonu. V priebehu večere povedľa prešiel čašník, ktorý držal na ražni napichnutý horiaci šašlik. „Čo je to?“ spýtala sa prekvapená herečka. „Nič zvláštne,“ odvetil Nedbal. „Je to zákazník, ktorý nedal žiadne prepitné!
Autor: JOZEF KOČI
