V okolí skladu číslo sedem sa už pracuje na stavbe nábrežnej zóny. Írsky developer Ballymore chce na vlastné náklady zrekonštruovať aj budovu skladu a vybudovať k nemu prístavbu.
FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Park kultúry a oddychu, v ktorom boli cez víkend Bratislavské jazzové dni, bude musieť skôr či neskôr ustúpiť nábrežnej zóne. Mesto už dva roky váhalo nad možnou náhradou za tento stánok kultúry. Zvažovala sa kúpa viacerých objektov. Nakoniec sa kupovať nič nebude a nové priestory si mesto prenajme - za 12 rokov zaplatí nájom 130 miliónov.
Mestskí poslanci v septembri schválili budúci dlhodobý prenájom prístavby skladu číslo sedem v strede ďalšej nábrežnej zóny, ktorú v okolí Pribinovej ulice stavia írsky Ballymore.
Investor plánuje sklad na vlastné náklady rekonštruovať. V prístavbe majú byť veľké sály a sklad má slúžiť ako zázemie.
Istropolis stál 190 miliónov
Mesto v súvislosti s náhradou za PKO rozmýšľalo o Istropolise. Majiteľom budovy je Jednotný majetkový fond. Primátor Andrej Ďurkovský s riaditeľom fondu Petrom Pokorným dohodol cenu 190 miliónov. Tú však poslanci skresali na 150 miliónov a túto ponuku fond odmietol.
Myšlienku, aby Istropolis kúpilo mesto a zriadilo tam mestské kultúrne centrum, inicioval pôvodne klub starostov. Vedeniu mesta navrhol, aby budovu Istropolisu kúpilo za približne 200 miliónov korún a za 100 miliónov ju zrekonštruovalo.
Na otázku, či by suma 200 miliónov zodpovedala predstavám Jednotného majetkového fondu, odpovedal Pokorný, že ponuky kupcov sú približne rovnaké, len o niečo vyššie. Hoci sa o takýchto ponukách hovorí vyše roka, Istropolis stále nie je predaný.
Fond už podal aj žiadosť o odkúpenie pozemkov pod Istropolisom, čím by sa vyriešil problém, ktorý komplikuje predaj objektu. Vlastní totiž len budovu, pozemky pod ňou patria štátu.
Prvýkrát inzeroval majetkový fond predaj Istropolisu už pred siedmimi rokmi. Pred troma rokmi prejavilo o jeho kúpu záujem aj Nové Mesto. Mestská časť ponúkala vtedy za objekt 150 miliónov v 10-ročných splátkach. Ponuku však fond neprijal.
Tenis a divadlo
Po neúspešnom pokuse o Istropolis mesto uvažovalo o Národnom tenisovom centre. Ľudia z celého Slovenska ho poznajú ako športový stánok, v ktorom bývajú aj kultúrne akcie.
Hoci podľa niektorých tu akustika nie je na kultúru najvhodnejšia, vo februári sa mesto rozhodlo, že do NTC majetkovo vstúpi. Za 40 miliónov tu kúpilo 43-miliónový podiel. Má ísť o základ budúcej oddychovej zóny Tehelné pole. Vyšší podiel mesta vznikol tak, že z podielu druhého akcionára, Slovenského tenisového zväzu, sa odpočítala strata firmy z rokov 2003 a 2004.
Obyvatelia z okolia Vajnorskej ulice spísali proti vstupu mesta petíciu. Podľa nich nejde o plnohodnotnú náhradu za PKO a je to krok pre mesto nevýhodný.
Mesto prejavilo záujem aj o budovu DPOH, ktorú ministerstvo kultúry pôvodne ponúkalo za vyše 230 miliónov a potom cenu znížilo na polovicu. Predaj však pred júnovými voľbami zastavilo uznesenie vlády.
Sklad číslo sedem
Bývalý sklad Bratislavského prístavu je situovaný presne v ohnisku ohybu rieky v atraktívnej zóne Pribinova-juh, kde bude svoje stavebné zámery realizovať spoločnosť Ballymore. Budova ani pozemok mu však nepatria. Ich správcom je Štátna plavebná správa.
Impozantná stavba s vežičkou bola roky zanedbaná. Sklad ponúkol Ballymore v minulosti aj divadlu Stoka, ktoré prišlo o priestory na Pribinovej práve pre zmeny v tejto zóne. Pre Stoku však takéto riešenie nepripadalo do úvahy, pretože nemala peniaze na opravu skladu.
Sklad postavili v 20. rokoch 20. storočia ako súčasť starého prístavu, budovaného v rokoch 1915 – 1927. Je to funkcionalistická stavba, má štyri poschodia a zvonku zaujme najmä dvoma štvorcovými vežami a v strede okrúhlou vysokou vežou s mohutnou kopulou. Výnimočnosť tohto objektu podľa pamiatkarov spočíva v železobetónovej konštrukcii s mohutnými stĺpmi v interiéri budovy. Stĺpy pritom funkčne znášajú mimoriadne veľké zaťaženie a zároveň vytvárajú katedrálno-palácový vzhľad priestorov.
O objekt malo istý čas záujem aj ministerstvo kultúry. Chcelo ho využívať ako galériu, v roku 2002 ho však vrátilo Štátnej plavebnej správe.
Autor: lin, japa
