Je tu veľa vecí, čo môžeme robiť, ale každý deň to ide stále dookola

"Vitaj, vitaj medzi nami. Zaži s nami dobré, zlé, šťastie príde ku tebe." Pesničkou vítajú v diagnostickom centre na Trnávke nové deti. Spievajú im ju počas každodenného stretnutia v telocvični - na komunite. V stredu ju spievali aj hosťom, ktorí prišli na oslavy 50. výročia založenia centra.

Deti sa predbiehali, kto z nich môže "novým" zavesiť na krk cukrík s obrázkom včely, ktorý k uvítaciemu rituálu patrí. Komunita prebiehala v slávnostnej atmosfére, ale riešili sa na nej aj bežné veci. Najskôr sa blahoželá oslávencom, potom každá skupina hovorí o svojom dennom programe, preberajú sa problémy, udeľujú pochvaly. Komunita je súčasťou zabehnutého programu, v centre má každá činnosť svoj čas a miesto.

"Je tu veľa vecí, čo môžeme robiť, ale každý deň to ide stále dookola. Pred raňajkami pol hodinu pozeráme televízor, potom sa učíme a pred obedom máme komunitu. Po nej sa pripravujeme do školy, hráme sa na dvore, športujeme a po večeri máme hodnotenie," hovorí o živote v "décéčku" 14-ročný Jaro.

Hodnotenie je dôležité. Počet dobrých bodov určuje, aké výhody alebo nevýhody deti cez týždeň čakajú. Stanka vidí najväčší rozdiel oproti normálnemu životu v tom, že nemôže ísť von, kedy sa jej zachce. "Musíme sa dobre správať, aby sme dostali priepustku a mohli ísť na víkend domov alebo na vychádzku." Stanka má 11 rokov, prechádzať vonku sa môže len s rodičom. "Tí, čo už majú pätnásť, môžu ísť sami," hovorí túžobne.

"Keď sa pobijem, hneď som štvrtý stupeň," vysvetľuje 12-ročný "raper" Nikolas. Spolu s Jarom sa zhodli, že nevýhoda štvrtého stupňa nespočíva ani tak v odložení vychádzok, ako v obmedzení sladkostí. To nesie ťažko hlavne Jaro, sladkosti má veľmi rád. "Keď vidím zákusky, musím sa do nich pustiť, nemôžem odolať," hovorí. Sú však aj veci, ktoré sa im v centre páčia. "Myslel som si, že to tu bude oveľa horšie," povedal Jaro. V centre sa naučil hrať na bongá. Po návrate domov začne šetriť, aby si mohol kúpiť vlastné. Domov by sa mal Jaro vrátiť už o niekoľko týždňov. DAGMAR GUROVÁ

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

V diagnostickom centre pracujú s deťmi aj ich rodičmi

Diagnostické centrum a Centrum výchovnej a psychologickej prevencie na Trnávke oslavuje 50. výročie svojho založenia. Je to internátne zariadenie pre deti od dvoch do 15 rokov. Psychologička centra Viera Gálová povedala, že k nim prichádzajú deti s problémovým správaním, ale aj sociálne prípady, ktoré nemajú vyhovujúce bývanie. Do centra sa dostanú na základe predbežného opatrenia, ústavnej alebo ochrannej výchovy. Deti prichádzajú aj na žiadosť rodiča, detského domova a tiež na vlastnú žiadosť.

V diagnostickom centre ostávajú zväčša tri mesiace. Súrodenci, ktorí majú byť umiestení v detskom domove, sa niekedy zdržia dlhšie. "Netrháme súrodencov. Hľadáme zariadenie, do ktorého môžu ísť všetci spolu. V takom prípade tu môžu ostať aj pol roka," hovorí Gálová. Teraz je v centre 54 detí.

Ponúkajú tu aj poradenstvo pre rodičov, krízovú intervenciu v spolupráci so sociálnou kuratelou a prednášky odborníkov. Pre rodičov a deti robia tiež víkendové pobyty. Riaditeľka centra Ľubica Murínová hovorí, že cieľom centra je zistiť pravdepodobné príčiny a vývoj porúch správania. Overujú vhodné výchovné postupy vzhľadom na konkrétnu situáciu v rodine a škole, posilňujú odolnosť dieťaťa voči negatívnym vplyvom a rozvíjajú jeho sociálne zručnosti.

(dagu)