|
Polohu Laurinskej brány označuje mreža. FOTO SME – MIRKA CIBULKOVÁ |
Predmestia, ktoré pred hradbami budovali chudobnejší obyvatelia v prvej polovici 15. storočia, bolo potrebné pre obavy z husitských nájazdov opevniť systémom vysokých násypov a valov. Vznikla tak vonkajšia línia mestského opevnenia. Cez ňu umožňovali vstup na vtedajšie predmestia ďalšie brány: Kozia, Schöndorfská, Špitálska, Dunajská a brána na Suchom Mýte.
Vnútorné opevnenie bránilo stavebnému rozvoju mesta a Mária Terézia ho dala v rokoch 1775 – 1778 zbúrať. Vonkajšie opevnenie bolo asanované začiatkom 19. storočia.
Vydrická brána
Vydrická brána sa nachádzala v priestoroch pri Dóme sv. Martina na konci dnešnej Panskej ulice. Ňou sa do mesta vstupovalo z Podunajskej cesty. Názov je odvodený od jej polohy – za opevnením sa nachádzala osada Vydrica. Práve v tejto oblasti je zachovaná časť mestského opevnenia a zvyšky bášt, ktoré sa neskôr prebudovávali na obytné domy či sa do nich začleňovali.
Laurinská brána
Na opačnom konci ulice, ktorá sa volala Dlhá (a dnes ju poznáme ako ulice Panskú a Laurinskú) sa od 13. storočia nachádzala Laurinská (alebo Vavrinecká) brána. Jej obranu zabezpečovala Pekárska bašta. Dáta jej existencie kopírujú dobu existencie mestského opevnenia. Polohu Laurinskej brány označuje mreža, zavesená na oceľových lanách nad dnešnou Laurinskou ulicou a pamätná tabuľa na chodníku.
Rybárska brána
Rybárska brána bola najmenšou a najmladšou zo štyroch obranných brán. Vybudovali ju pravdepodobne v polovici 14. Mesto spájala s predmestím, kde žili rybári, mäsiari či garbiari a ďalší remeselníci. V roku 1529, v čase tureckých nájazdov, bola zamurovaná, priechod, ktorý zostal, slúžil len ako bránka pre peších. Priechod obnovili až v rokoch 1754 – 1756, počas panovania Márie Terézie. Bránu premenovali na Tereziánsku. V roku 1776 ju na príkaz Márie Terézie zbúrali. Kamenné platne z mosta ponad priekopu boli využité pri výstavbe mestského divadla.
V roku 1990 archeológovia objavili zvyšky muriva Rybárskej brány, ktorej polohu dovtedy historici odhadovali len podľa súdobých prameňov. Verejnosti môže vidieť jej zvyšky cez sklo pri Národnom divadle.
Michalská brána
Ako jediná z brán mestského opevnenia sa do dnešnej doby zachovala Michalská brána. Začali ju budovať v 1. polovici 14. storočia, prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411. Neskôr, začiatkom 16. storočia ju zvýšili a v rokoch 1753 až 58 nadobudla súčasnú podobu. Pomenovaná je podľa Kostola sv. Michala, ktorý sa nachádzal pred mestskými hradbami a bol asanovaný v 16. storočí pri zosilňovaní opevnenia.
Na vrchole veže vo výške 51 metrov je umiestnená socha sv. Michala od autora Petra Ellera. Pred bránou postavili barbakan, ku ktorému viedol padací most s úzkym podjazdom pre chodcov. Vraj tadiaľ chodieval na popravy mestský kat a kto cezeň prejde a bude pritom rozprávať, ten do roka a do dňa zomrie.
Ponad bývalú priekopu vedie k Michalskej bráne v súčasnosti Most sv. Michala z polovice 18. storočia. Pod bránou sa nachádza nová atrakcia centra – nultý kilometer s názvami významných svetových miest a ich vzdialenosťou od Bratislavy.
(Krátené.)Autor: ANDREA SEKANOVÁ (sekanova.bolg.sme.sk)
