|
ILUSTRAČNÉ FOTO SME –PAVOL FUNTÁL |
Fenomén sídliskového bývania a všetkého, čo so sebou prináša, nezaujíma dlhé roky len urbanistov, ale hlavne sociológov.
Živý organizmus
„Petržalka je pre sociológov bohatým zdrojom informácií,“ hovorí Mária Strussová zo Sociologického ústavu SAV. „Je to mimoriadne živý organizmus, ktorý neustále mení svoju tvár. Najmä ak si uvedomíme, že pred niekoľkými desaťročiami bola Petržalka periférna obec, k Bratislave pričlenená len pred pol storočím.“
Ako členka výskumného tímu robila Strussová v Petržalke počas výstavby rozsiahly dlhodobý sociologický výskum. Jeho cieľom bolo zachytiť celý proces vzniku novej mestskej časti, osídľovanie a všetky procesy s tým spojené. Realizovala sa však len prvá etapa, v ktorej sa sociológovia sústredili na obraz prvých novousadlíkov a ich adaptačné problémy.
„Bol to ojedinelý sociologický experiment, pretože v podstate išlo o stavbu na zelenej lúke, stavbu nového mesta v meste,“ hovorí dnes Strussová napriek tomu, že k dispozícii sú len čiastočné výsledky.
Nízky vek, vysoká rozvodovosť
Typického Petržalčana možno len ťažko charakterizovať, je vraj veľmi rôznorodý. „Prešiel dynamickým vývojom a je ešte relatívne mladý,“ hovorí sociologička. Má priemerne 37,1 rokov a v porovnaní s mužmi žije na sídlisku viac žien – 52 percent ku 48.
Podľa údajov krajskej správy Štatistického úradu viac ako dve tretiny manželstiev v Petržalke končí rozvodom. To je nadpriemerné číslo.
Vzdelaním je na tom Petržalka oproti celomestskému priemeru horšie. Vysokoškolsky vzdelaná je pätina obyvateľov (zaratúvajú sa obyvatelia nad 16 rokov).
Pre porovnanie – v Karlovej Vsi má akúkoľvek formu vysokoškolského vzdelania až 35 percent obyvateľov. Ale vo Vrakuni, kde je tiež veľká sídlisková zástavba, je vysokoškolsky vzdelaná opäť len šestina obyvateľov.
Zaujímavá je aj migrácia Petržalčanov. Najviac ľudí z Bratislavy sa sťahuje práve z Petržalky. Všeobecne Petržalčanov ubúda, za minulý rok bol celkový úbytok 333 obyvateľov.
Problémy Petržalčana
Petržalka v čase, keď sa sem začali sťahovať prví obyvatelia, nebola celkom dobudovaná a nie je vlastne ani dodnes.
Chýba občianska vybavenosť a úprava okolia, byty sú v zlom technickom stave, na dnešné pomery je tu málo parkovacích miest.
Petržalka si podľa sociologičky prešla všetkými symptómmi typickými pre veľké a sociálne rôznorodé sídliská: kriminalita, rozvodovosť, anonymita, nižšia bezpečnosť, vyššia chorobnosť, vysoký počet samovrážd, alkoholizmus, drogy a problémová mládež. S viacerými sa postupne vysporadúva.
„Takéto anonymné, monotónne a na vybavenosť chudobné sídlisko navodzuje mládeži asociálne správanie a kumuluje sociálne problémy, čo neskorší vývoj aj potvrdil,“ hodnotí .
Petržalka sa však diferencuje. Na Kopčianskej, kde prekvitá narkomanstvo a sústreďujú sa neplatiči a neprispôsobiví obyvatelia, vzniká nové mestské geto.
Naopak, situácia v niektorých lokalitách, ako napríklad na Romanovej, sa za posledných desať rokov zlepšila, neplatičov sa mestská časť snažila vysťahovať, so sociálne najslabšími skupinami tak zmizla aj viditeľná kriminalita, narkomanstvo a neporiadok pred domami.
Z histórie
Petržalka vznikla v 18. storočí ako roľnícka osada, prví osadníci boli Nemci a ponemčení Chorváti. Premena na priemyselnú obec sa začala po postavení železičného mostu cez Dunaj v roku 1892. Ešte aj na začiatku 20. storočia vyhľadávali ubytovanie v Petržalke kvôli lacnejším pozemkom hlavne robotníci pracujúci v meste.
Za prvej republiky boli domy v Petržalke väčšinou vlastne búdy s jednou miestnosťou, často z materiálov zo smetísk tovární. Predajom ovocia zo záhrad si obyvatelia doplňovali nízke príjmy. S likvidáciou chatrčí sa začalo až po vojne. V roku 1950 bola Petržalka oficiálne pričlenená k Bratislave, vtedy mala 15 966 obyvateľov, do roku 1970 ich počet klesol na 13 899.
Medzinárodnú súťaž na riešenie Petržalky vypísalo mesto v roku 1967. Mala sa tu sústrediť najväčšia komplexná bytová výstavba na Slovensku, mal tu vzniknúť nový obvod pre 140 tisíc obyvateľov – asi 43 tisíc bytov. Prvá sa začala budovať štvrť Háje, pretože si vyžiadala málo asanácií. Boli tu pôvodne dve osady, Ovsište a Starý Háj, ktoré prepožičali štvrti svoje názvy. V Ovsišti sa nachádzal les a horáreň.
(Podľa Ján Zemko a kolektív: Územný a sociálny rozvoj sídel. Veda, 1984.)
