|
Aké je to chodiť, jazdiť, písať či modelovať s klapkami na očiach? FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
Pri stánkoch na námestí s informáciami, výtvarnými dielňami či pomôckami pre nevidiacich, ako napríklad hovoriacom počítači, hovoriacich váhach alebo telefóne s číslicami v Braillovom písme sa pristavovali ľudia.
„Bielu pastelku poznám, rada prispejem. Treba pomôcť, ako sa dá,“ myslela si Eva Kosorínová, ktorá sa zaujímala, ako funguje hovoriaci počítač.
Chôdza s bielou paličkou nie je žiadna hračka. O tom, aké to je pre vidiaceho človeka, porozprávala Daniela Nimšová z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá si to sama vyskúšala. „Je to veľmi neistý pocit, veľmi som sa bála, čo stretnem, či ma niečo nezrazí,“ hovorí. Jazdu na tandemovom bicykli a chôdzu bez pomoci zraku sme si vyskúšali aj my. Je to naozaj adrenalínové dobrodružstvo.
Zbierku po piaty raz organizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. „Biela pastelka je symbolom neviditeľných línií. Na farebnom papieri však aj bielou pastelkou môžete nakresliť obrázok, a to je symbolom možnosti riešenia situácie zrakovo postihnutých,“ hovorí Bednárová.
Predávanie bielych ceruziek sa včera skončilo, zbierka však končí až 15. novembra, dokedy možno prispieť na účet alebo esemeskou. Prostriedky, ktoré sa podarí získať, sa využijú na kurzy, školenia a vzdelávanie pre nevidiacich a slabozrakých.
Autor: ena
