Bratislava sa stále riadi zákonom z čias česko-slovenskej federácie. Svoje záujmy v novom zákone chcú brániť mestské časti aj župa.
FOTO – ARCHÍV SME
Zákon o Bratislave, ktorý platí teraz, je ešte z čias federácie. Všetci doterajší primátori sa snažili najdôležitejší dokument bratislavskej samosprávy novelizovať, ale bez úspechu. Na vine bola buď nevhodná politická situácia, alebo nezhody komunálnych politikov.
Spor o peniaze
Samosprávu v Bratislave, na rozdiel od ostatných miest s výnimkou Košíc, tvorí mesto s primátorom, magistrátom a mestským zastupiteľstvom a mestské časti so starostami, miestnymi úradmi a miestnymi zastupiteľstvami. Celý minulý rok boli vzťahy medzi mestom a mestskými časťami napäté – hovorilo sa o peniazoch, najmä o výnose z daní, o majetku a o kompetenciách.
Na úrovni mestských častí by sa podľa starostov mali zabezpečovať lokálne veci – nižšie školstvo, verejný poriadok, miestna kultúra. Na to však treba peniaze a mestské časti o ne čiastočne prišli odňatím výnosu z dane z nehnuteľností. Starostovia takisto chcú, aby sa majetok mesta rozdelil 17 mestským častiam. S tým nesúhlasí mesto, ktoré sa nechce stať akýmsi súmestím.
Kto s kým hovorí
Očakávalo sa, že primátor sa stretne so starostami mestských častí, aby spolu o návrhu zákona hovorili. „Pán primátor poslal text zákona všetkým starostom mestských častí, ktorí si ho vyžiadali a očakáva ich stanoviská. Zatiaľ ich ešte nemá,“ povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Tajomníčka klubu starostov Valéria Reháčková povedala, že starostovia začali spisovať pripomienky a na budúci týždeň chystajú poradu s právnikmi. „Zúčastnia sa na ňom starostovia Frimmel, Čiernik a Zemanová,“ povedala Reháčková.
Kritika od starostov
Starostovia návrh zákona kritizovali vo svojom klube. „Návrh neurčuje, ktoré kompetencie bude mať mesto a ktoré mestské časti,“ povedala Reháčková. Takmer všetko sa má ďalej upraviť v štatúte mesta, ktorý schvaľujú mestskí poslanci. Starostovia v tom vidia hrozbu, že o zásadných veciach života mestských častí, napríklad aj o peniazoch, sa bude rozhodovať politicky a v prospech mesta.
Ďalej starostom prekáža, že zo zákona sa má vypustiť definícia, kto všetko sa zúčastňuje na samospráve Bratislavy – teda aj orgány mestských častí. „Návrat k centralizmu, k riadeniu mesta jednou osobou podporovanou 80 poslancami, je neprijateľný,“ hovorí Reháčková. V tejto situácii podľa starostov nemá zmysel, aby sa príprava zákona urýchľovala.
Mesto sa k obsahu zákona ani k výhradám starostov nechce vyjadriť. „Primátor nepredpokladá, že starostovia mu svoje stanoviská budú tlmočiť cez médiá,“ povedala Chudinová.
Mnoho dnešných starostov, ako aj primátor sa chystajú kandidovať v decembrových komunálnych voľbách. Je preto možné, že rozpory pretrvajú aj v budúcnosti.
Problém s novým zákonom má aj župan Vladimír Bajan, lebo jedným z cieľov nového zákona je osamostatnenie Bratislavy ako kraja. Hovorilo sa o zjednotení funkcií orgánov mesta a kraja. Tri ostávajúce okresy, ktoré dnes okrem Bratislavy tvoria kraj, by mali prejsť pod Trnavu. To by znamenalo, že dnešný župan by prišiel o stoličku.
