|
|
Hovorí sa o budúcom spevňovaní hornatého svahu, ktorý má narušenú statiku a môže tak ohrozovať chodcov pri prechádzke.
„Podnet prišiel od Štátnej ochrany prírody," povedala Dagmar Boršošová, vedúca odboru ochrany krajiny Krajského úradu životného prostredia.
Pred troma rokmi tu úrad spolu s Ochranou prírody a obvodným úradom životného prostredia urobil revíziu pre nový ochranársky zákon. „Ochrana tu nie je opodstatnená z nášho hľadiska," hovorí Peter Krempaský, riaditeľ Regionálnej správy ochrany prírody a krajiny v Bratislave.
Nový zákon postavil totiž do inej polohy priority ochrany prírody. „Nie je našou úlohou chrániť parky v meste a mestskú zeleň, to musí zabezpečiť samospráva."
Podľa riaditeľa Hlboká cesta však nesúvisí s aktuálnou situáciou, zámer čaká už tri roky. Pri revitalizácii svahu predpokladá výrub, o ňom bude rozhodovať Staré Mesto.
Katarína Šimončičová, ochranárka, je zásadne proti zrušenia ochrany Hlbokej cesty. Podľa nej sa dá spevnenie svahu spraviť aj bez toho.
Krajský úrad životného prostredia hovorí – nebudú tu žiadne veľké betónové kvádre, existuje projekt, ktorý by to urobil šetrnejšie a zachoval aj náhľady na skalu. Ten je momentálne v štádiu posudzovania.
Na obnovu by Staré Mesto rado využilo špeciálnu švajčiarsku technológiu upevňovania. „Oceľové laná majú priemer dva milimetre, tento systém sa používa aj v Alpách," hovorí Teodora Kosturková z miestneho úradu Staré Mesto, ktorá má na starosti projekt.
Na základe projektu sa má lokalita v budúcnosti začleniť do siete turistických ciest chodcov i cyklistov od rakúskeho Burgenlandu až po Pezinok. Kosturková nepochybuje o unikátnosti lokality, ale tiež ani o tom, že potrebuje obnovu. „Statika svahu je narušená a to by mohlo ohrozovať turistov," hovorí.
Podľa Boršošovej, aj keď tu chránené územie zanikne, lokalitu ešte bude chrániť územný plán. Horského parku sa zmena nedotkne.
Okrem Hlbokej cesty sa na základe revízie budú vynímať spod ochrany aj parčík na Jakubovom námestí, na Americkom námestí a areál Murmanskej výšiny na Ulici francúzskych partizánov. FOTO – ARCHÍV
Hlboká cesta bola v 16. storočí veľmi ťažko schodnou cestičkou v hlbokom záreze skaly. Viedla k vinohradom. Upravovali ju v roku 1870 na podnet bratislavského Okrášľovacieho spolku. Cesta v skale bola prehlbovaná a rozširovaná až do podoby dnešného kaňonu. Hlboká cesta sa tak stala prístupovou cestou k Horskému parku. Skala z Hlbokej cesty sa potom použila na rôzne technické účely a na kultiváciu Dunaja, rovnako ako devínska skala. Na mieste kameňolomu, v ktorom sa spracúvala skala z Hlbokej cesty, dala v roku 1892 grófka Helena Szapáryová vytvoriť jaskyňu podľa vzoru Lurdskej jaskyne vo Francúzsku. Steny v okolí jaskyne pokrýva asi štyritisíc prosebných a ďakovných tabuliek. Na povrchu skál sú viditeľné časti bohatých koreňov. Skaly však zvetrávajú a padajú dole.
(japa)
