V súčasnosti je riadením nemocnice poverený Andrej Mayer, pokračuje v hľadaní plánu jej reštrukturalizácie.
Fakultnú nemocnicu Bratislava tvoria v súčasnosti štyri pracoviská – Kramáre, Mickiewiczova, Ružinov a Petržalka. Stav budov nemocníc a zariadenia je vo veľmi odlišnom stave. V rámci koncepcie fungovania nemocnice bude musieť vzniknúť plán – do ktorých budov investovať, či je výhodnejšie rekonštruovať staré nemocnice – napríklad areál Mickiewiczovej, alebo investovať do stavby novej a zároveň posilniť pracoviská, ktoré sú na tom najlepšie.
Fakultná nemocnica Bratislava v roku 2005 zlúčila pod jedno vedenie v Ružinove s riaditeľom Valeriánom Potičným šesť nemocníc. V marci sa od tohto kolosu odštiepila nemocnica Podunajské Biskupice a Psychiatrická nemocnica Pezinok. Stali sa štátnymi príspevkovými organizáciami s právnou subjektivitou. Bývalé vedenie plánovalo, že sa z nich stanú neziskové organizácie. Rozhodne o tom vláda, termín je do konca roka.
Po odvolaní Valeriána Potičného a zmene vo vedení sa o osamostatnenie snaží aj petržalská Nemocnica Cyrila a Metoda. Zdravotníci poukazujú na to, že predchádzajúce vedenie sa sústredilo najmä na rozvoj ružinovskej nemocnice a tvrdia, že ostatné pracoviská boli na jej úkor zanedbávané. Na snahy petržalskej nemocnice o osamostatnenie reagoval riaditeľ Mayer vyhlásením, že sa bude snažiť celistvosť nemocnice udržať a bude ďalej s petržalským pracoviskom rokovať.
„Otázku budúcnosti Fakultnej nemocnice ako jedného celku alebo jej opätovného rozdelenia bude riešiť vláda aj na základe podkladov komisie, ktorú zriadil riaditeľ Mayer,“ hovorí Tibor Barta z petržalskej nemocnice.Podľa neho petíciu za osamostatnenie nemocnice podpísalo predbežne 400 zo 650 zdravotníckych pracovníkov.
V prípade, že sa petržalská nemocnica od Fakultnej nemocnice s poliklinikou neodčlení, petičný výbor chce trvať na istej forme právnej a ekonomickej subjektivity nemocnice. Aby budúce vedenie nemocnice v Petržalke malo viac rozhodovacích práv, najmä pokiaľ ide o koncepciu rozvoja pracovísk, investície, či nákup liekov a prístrojov.
Petržalskí zdravotníci tiež navrhujú, aby sa problémy celej nemocnice riešili u nich v Petržalke. „Nemocnica na Antolskej bola plánovaná oveľa väčšia. Je tu pozemok na vybudovanie moderného pavilónu. Tým by sa mohla vyriešiť zlá priestorová situácia niektorých pracovísk na Mickiewiczovej ulici. Je tu aj dosť priestoru na dostavanie kampusu pre lekársku fakultu,“ povedal Barta. Podľa neho by sa malo k ďalšiemu vývoju v rámci Fakultnej nemocnice vyjadriť aj mesto Bratislava, ako aj mestská časť Petržalka.
História návrhov na zmeny Fakultnej nemocnice
Bývalé vedenie nemocnice vypracovalo minulý rok postupne dva návrhy na zmeny a redukciu bratislavských nemocníc. Prvý návrh rátal s výstavbou novej nemocnice, zachovaním nemocníc v Ružinove a Petržalke - a so zrušením štyroch nemocníc - Mickiewiczovej, Kramárov a Psychiatrickej nemocnice v Pezinku a Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach .
Návrh vyvolal kritiku viacerých odborníkov aj verejnosti. Vedenie Fakultnej nemocnice ho prepracovalo a júlovú koncepciu schválilo aj vtedajšie ministerstvo zdravotníctva. Namiesto rušenia niektorých pracovísk rátalo s ich odštátňovaním. Miesto výstavby novej nemocnice mali byť zrekonštroované Mickiewiczova a Kramáre a plánovala sa dostavby univerzitného areálu za asi jednu miliardu korún.
Pracoviská v Podunajských Biskupiciach a Pezinku sa mali zmeniť na neziskové organizácie.
(japa)
