Na starej snímke vidieť budovu hlavnej stanice po úprave z roku 1904. Podľa množstva vojakov sa dá predpokladať, že záber urobil autor už v období prvej svetovej vojny.
FOTO – ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Veľa turistov prichádzajúcich do mesta musí prejsť bránami našich železničných staníc. V minulom storočí sa k staniciam pristupovalo tak, aby mohli účelne vybaviť cestujúcich. No účelné nemusí vždy znamenať aj pekné.
Medzinárodné rýchliky privážajú cestujúcich na hlavnú stanicu. Jej súčasnú podobu asi ani netreba komentovať. Prístavba nevábnych tvarov, zvnútra i zvonka obsypaná stánkami s občerstvením či tlačou, nie je práve najlepšou vizitkou mesta. My Bratislavčania ktorí tadiaľ zvykneme prechádzať, už nevnímame jej nelákavý zovňajšok, ale skúste sa raz poobzerať po jej okolí očami turistu, ktorý je v našom meste prvý raz v živote...
Pritom pôvodná budova hlavnej stanice z roku 1871 bola riešená funkčne a vizuálne príjemne. Autor, architekt I. Feigler ml. projektoval stanicu ako súbor troch budov, navzájom prepojených prízemnými krídlami. V roku 1904 budovu prestavali do podoby, ktorá sa dodnes skrýva za nelákavou prístavbou z rokov 1986 až 1992. Nie je to škoda?
Ďalšia stanica, ktorá víta turistov, je stanica v Petržalke. Je to nedávno postavená budova (stavba bola dokončená v roku 1998, prvý vlak do Viedne bol vypravený 7. 1. 1999), na jej mieste donedávna stála klasická vidiecka stanička (dobové fotografie sa mi nepodarilo získať), ktorá musela v 90. rokoch minulého storočia ustúpiť súčasnej zástavbe. Moderná budova je síce účelná, ale pôsobí chladným dojmom.
Najhoršie vyzerá budova stanice Nové Mesto. Architektúra socialistického „realizmu“ v spojení so špinou a nie najpríjemnejšou arómou, to je hanba nielen pred zahraničnými turistami (ak ich tam nebodaj nejaký vlak dovezie), ale aj pred obyvateľmi vzdialenejších kútov Slovenska.
Kedysi vlaky vo vtedajšom Novom Meste prichádzali na stanicu v miestach oproti Ondrejskému cintorínu. Klasická staničná budova bola asanovaná v 70. rokoch minulého storočia.
Na križovatke ulíc Krížna a Karadžičova sa nachádza stanica 1. konskej železnice v Uhorsku Jej prvý úsek (do Svätého Jura) bol otvorený v roku 1840. Samotná budova stanice bola dokončená v roku 1846. Dnes v tých miestach železnica nepremáva, budova by mohla slúžiť ako múzeum. Mestská časť Nové Mesto v nej plánovala zriadiť sobášnu sieň, ale pravdepodobne v nej budú kancelárie súkromných firiem. Biznis opäť raz zvíťazil.
Možno by sa radní páni mali poradiť so skúsenejšími z iných európskych miest, kde sa stanice využívajú v pôvodnej podobe alebo iným spôsobom slúžia verejnosti. Ale zbúrať alebo speňažiť niečo staré (a ďalej sa nestarať) je asi najjednoduchšie.
Autor: ANDREA SEKANOVÁ (sekanova.blog.sme.sk.)