Miloš Dohnány: Údržba mestských hodín 1929 -1930.
misárom a vášnivým agitátorom komunistického hnutia.(Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME.)
Pocit poslania a zodpovednosti
Ako vidieť, svitne osudový moment, kritická situácia, stačí pocit životného poslania, povinnosti, dôvera vložená do rúk, ťarcha zodpovednosti – aby trasľavá hladina stuhla na ľadovú kôru, piesok sa zazelenel, sfinga prehovorila.
Aj telesne sa Považan zmenil: zelegantnel, trochu sa zaokrúhlil, pravda, iba natoľko, že sa mu už nekĺzalo sako z tela, lebo pribudlo svalstva a módny krajčír mu umne vypchal plecia akostnou vatou.
V úrade bol prísny, náročný až puntičkársky. K priateľom sa správal po starom. Znova im zveroval úlohy, prideľoval úväzky, čiastkové úseky vo svojom generálnom pláne. No stretávali sme sa oveľa redšie.
Čas zborníkov sa pominul
Raz ma telefonicky zavolal na filmový odbor. Len čo som sa dostavil do jeho kancelárie, strčil mi pred nos typickým úhľadným písmom popísaný papier, a keď som nechápavo vzhliadol, vysvetľoval: „Rámcový rozvrh časopisu, ktorý budeš so mnou redigovať. Ty ako hlavný, ja ako zodpovedný redaktor. Čas zborníkov je za nami, pustíme sa do dvojmesačníka. Máš už skúsenosti s neperiodikom i v novinách, si profesionálny redaktor, najlepšie mi vyhovuješ.“
Nestrácal som zbytočné slová na výhovorky. Sedeli sme hodinku nad jeho návrhom, zdokonaľovali sme ho, dopĺňali menami, aby chystaný dvojmesačník zachytil celkový obraz moderného, progresívneho umenia a pulzovania na povojnovom Slovensku.
Časopis nikdy nevyšiel
Nedá mi, aby som nezverejnil textové zrkadlo prvého čísla časopisu, ktorý nikdy neuzrel svetlo sveta, ako som ho vtedy koncom štyridsiateho piateho roku dostal od Považana. Návrhy názvu: Nové tvary, Umelecká revue, Mandragora. Spolupracovníci: okrem nadrealistov a autorov zborníkov rad mien, medzi nimi P. Horov, K. Bezek, D. Chrobák, I. Horváth, P. Jilemnický, F. Švantner, V. Clementis, A. Matuška, E. Sýkora, J. Felix, M. Chorváth, J. Mukařovský, K. Teige atď. Ďalej: J. Jamnický (divadlo, film) a O. Ferenczi (hudba).
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho dopĺňa fotografia z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
