Zloženie pôdy od Bratislavy po Modru umožňuje dorábať špecifické vína. Vinohrady v bratislavskom Podhorskom páse však vytláča výstavba, je z nich totiž krásna vyhliadka na mesto.
FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Oberačkové slávnosti a zber hrozna vrcholia, podľa vinárov bude ročník 2006 jedným z najlepších za posledné obdobie.
„Podľa doterajšieho zberu hrozno, ktoré sme už spracovali, bude na prívlastkové vína. Má fantastickú cukornatosť pri všetkých odrodách a výborný zdravotný stav. Vyzerá to tak, že ročník 2006 bude patriť medzi najlepšie za posledných 20 rokov,“ hovorí vinár Peter Matyšák.
Výrazne dobré ročníky boli podľa neho naposledy v rokoch 2000 a 2003. „Ročník 2000 mal podobne ako tento rok vysokú cukornatosť, vtedy ju však spôsobili extrémne horúčavy, takže hrozno na druhej strane stratilo vodu a znížilo sa aj množstvo kyselín. Teraz je vysoká miera cukornatosti spôsobená prirodzeným spôsobom, takže sa držia aj kyseliny.“
Ročník 2000 bol podľa Matyšáka výborný najmä na biele odrody, 2003 na modré - tento ročník bude výborný na biele aj modré. „Napríklad neronet dornfelder má cukornatosť okolo 22, čo je na našu oblasť veľmi vysoká hodnota.“
Podľa vinára Milana Pavelku je hodnotiť ročník 2006 ešte predčasné. „Bol to veľmi ťažký vinohradnícky rok, zima bola veľmi silná a vlhká jar vytvorila dobré podmienky pre hubovité ochorenia. Júl a august boli však už pre vinič priaznivé. Bolo teplo a aj dosť zrážok na to, aby sa vinič správne vyvíjal.“
V tomto čase sa podľa Pavelku zatiaľ len ukazuje šanca, že by ročník mohol byť kvalitný. „Cukornatosť u müllerov je veľmi dobrá, začínajú dozrievať burgundy – mohli by to byť všetko prívlastkové vína. Možnože tento ročník bude jeden z najlepších za posledných šesť rokov. “
Definitívne sa kvalita vína bude môcť podľa Pavelku hodnotiť až v novembri, keď vinári začnú pracovať s mladými vínami. Za najlepší ročník zatiaľ v tomto novom tisícročí považuje ročník 2003.
Zvláštne špecifické zloženie pôdy v lokalite od Bratislavy po Modru považujú vinohradníci za prírodné bohatstvo regiónu. Sú to pôdy z rozpadnutej žuly. Sú vína, ktoré sa dajú dorábať len z takýchto vinohradov. Napriek tomu mnohé vinice pohltila výstavba.
Bytová výstavba na Vinohradoch (v Podhorskom páse) sa začala a realitné kancelárie už predávajú prvé bytové domy. Na tomto území býva v súčasnosti na rozlohe 300 hektárov asi 300 obyvateľov. V budúcnosti sa predpokladá nárast až na deväťtisíc. Severovýchodnú hranicu zóny Podhorský pás tvorí okraj lesa, severozápadnú Pekná cesta v Krasňanoch.
Výstavbu umožnila zmena územného plánu zóny, ktorú schválila mestská časť Nové Mesto na podnet majiteľov viníc. Snahy zastavať vinohrady boli vždy, ešte za socializmu sa hovorilo o tom, že tu bude diplomatická štvrť. Teraz na ich vrchu pribúdajú vily. Z vinohradov je výborná vyhliadka na mesto.
Väčšiu časť lukratívneho Podhorského pásu napriek tomu zatiaľ stále tvoria záhrady a vinice, ktoré sú jednými z posledných v meste. Pred zastavaním ich chráni zákon o vinárstve a vinohradníctve. Väčšina vinohradov v tejto lokalite je však zanedbaná a nevyužívaná.
Sú urbanisti, ktorí v súčasnosti presadzujú myšlienku, že vinohrady nepatria do veľkých miest. Svoje vinice si však príkladne udržuje Praha, Budapešť, Porto či Bordeaux.
Prívlastkové vína
Líšia sa podľa stupňa cukornatosti – kabinet (19 stupňov cukornatosti), neskorý zber (21 st.), hroznový výber (24 st.), bobuľový výber (27 st.), ľadové víno (27 st. – oberané pri teplotách – 6 stupňov a nižších), slamové víno (27 st. – vyrobené z hrozien, ktoré ležali aspoň tri mesiace na slame, rákosí alebo boli zavesené).
Autor: japa, lin
