Učia sa, ani nevedia ako

V kruhu na koberci sedia deti a rozprávajú sa. Zdá sa, že sa všetci dobre bavia, atmosféra pripomína skôr stretnutie kamarátov ako vyučovaciu hodinu. Medzi deťmi je ťažké nájsť učiteľa. Sme v Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnáziu na Teplickej ulici.

Na predmete "obohatenie" sa deti rozprávajú o vynálezoch a vynálezcoch. Učiteľ sa pýta, ktoré z vecí v triede boli vynálezmi. "Rádio, magnet, lampa," ozývajú sa deti. "Pušný prach," pridáva sa ďalší. Na otázku, či ho vidí v triede, pohotovo odpovedá: "Nie, ale môžem ho doniesť." Deti sa rozdeľujú do tímov vynálezcov a rozmýšľajú, čo by mohli objaviť. Vynálezy majú vychádzať z vecí, ktoré poznajú a mali by sa dať aj použiť. Bokom od ostatných sedí pod stolom chlapec, ktorý sa hrá s fľašou minerálky. Sústredene na ňu niečo "montuje" a vyzerá to, ako by chcel svoj vynález priamo vyrobiť a predviesť.

V tejto škole žiaci nedostávajú domáce úlohy a na prvom stupni ani známky. To, čo sa učia, si pre seba objavujú v rozhovoroch, hrách aj pri práci na vlastných projektoch. "Nič nesmú dostať hotové," hovorí riaditeľka školy Jolana Laznibatová. Učitelia stále vymýšľajú nové úlohy. Deti vraj ani necítia, že sa učia.

Deti sú často hyperaktívne, potrebujú pohyb a zmenu. Aj preto časť vyučovania prebieha na koberci. "Pätnásť minút sú pri tabuli, pätnásť minút na koberci," vysvetľuje Laznibatová. (dagu)