  Tri Pezinčanky nevarili fyzulnačku preto, aby vyhrali, išlo im najmä o dobrú atmosféru. V Rači sa ponúkal nielen burčiak, ale predvádzala sa aj príprava hroznového muštu. Napriek upršanému počasiu mali oberačkové slávnosti úspech. FOTO SME – DAGMAR GUROVÁ, PETER ŽÁKOVIČ |
Burčiaková veselosť, lokše s makom, ústa zalepené tureckým medom a bruchá plné fyzulnačky. To všetko vo víre kolotočov a hudby sa spája na pezinskom vinobraní.
Oberačkové slávnosti, ktoré trvali od piatka do nedele, sa tradične začali „prvým dúškom“. Zemepán pezinského panstva sa opýtal svojich majerníkov, ako spravovali jeho vinice. Richtár slobodného kráľovského mesta Pezinok na tri dni odovzdal kľúče od mestskej brány Bakchusovi. „Pime, jedzme, hodujme, radujme sa,“ vyzýval Bakchus návštevníkov. Po ochutnaní „prvého dúšku zlatavého moku“ hodili všetci poháre o zem a vinobranie vyhlásili za otvorené.
Mestom sa už v tom čase dalo kráčať len „z nohy na nohu“, čo bolo to správne tempo na obzeranie stánkov s keramikou, košíkmi, drevenými hračkami a šperkami. Minciari z Kremnice razili pamätné mince na pezinské vinobranie, vo fľašiach bublal burčiak, niektorých zlákala husacina, iných pokrik veselých predavačiek scískaníc.
Pomedzi stánky chodili cigánski muzikanti a hrali k vínku i k pečenému prasiatku. „Koník, koník,“ volal malý chlapček, ktorý sa nechcel odtrhnúť od detského kolotoča.
„Pre nás vinobranie znamená stretnutie s priateľmi, samozrejme, ochutnáme burčiak a večer sme na koncerte. Vždy sa dobre zabávame a užijú si tu aj deti,“ hovoria Andrea a Mário z Ružomberka, ktorí na pezinskú oberačku chodia pravidelne.
V sobotu pokračovali slávnosti vinobrania medzinárodnou súťažou o najlepšiu fyzulnačku, čiže fazuľovú polievku.
Od rána bola ulička pri evanjelickom kostole plná kotlíkov, všade sa vznášala vôňa ohňa a dym občas aj zaštípal v očiach. Súťaž odštartoval výstrel z dela. „Myslela som, že je to naozaj nejaký veľký kanón, keď to tak buchlo, a vyzerá pritom ako z hračkárstva,“ smiala sa 10-ročná Katka, ktorá prišla na fyzulnačku prvýkrát.
Polievku varilo 21 družstiev, súťažil aj tím zo Srbska, Česka, boli tam aj družstvá so Šale, Považskej Bystrice či Dubovej.
Čakanie na polievku spríjemnili prvé majstrovstvá Slovenska v ťahaní heverom na čas. Po dvojhodinovom ochutnávaní fyzulnačiek získal prvé miesto a putovnú medenú varechu tím z Chorvátskeho Grobu. Slávnosti uzavrelo v nedeľu požehnanie úrode a alegorický sprievod.
Vinobranie od piatka do nedele prebiehalo podľa zvyku aj v celej hornej časti Rače. Na tradície nadviazala súťaž o najatraktívnejší otvorený dvor. Majitelia dvorov ponúkli kvalitný burčiak, víno a račianske špeciality. Vinári súperili o najkrajší strapec hrozna, stánky zas o najlepší burčiak.
Pozvánka do Modry
V Modre bude vinobranie od 21. do 24. septemra. V piatok naobed sa začne Strunobraním – prehliadkou folkovej, bluegrassovej a trampskej hudby. Slávnostné otvorenie vinobrania bude na Námestí Ľudovíta Štúra o 17.00. Ďalej sa návštevníci môžu zabávať pri cimbalovej hudbe, pozrieť si môžu aj vinohradníckeho strašiaka či navštíviť omšu. Medzitým môžu ochutnať vína na verejnej medzinárodnej degustácii vín v Mestskej pivnici, čaká ich aj ochutnávka hrozna a ohňostroj. K nedeľňajšej zábave prispeje opäť hudba, burčiak sa bude dať ochutnať priamo z fontány.
História malokarpatského vinobrania
Historik Ján Milan Dubovský hovorí, že prvé správy o pezinských vinohradoch a slávnostiach pri začiatku oberačiek čiže vinobraniach pochádzajú z 13. storočia. Prvý dúšok ochutnávali richtár, mešťanosta a senátori, vyhrávala cigánska muzika. Neskôr pribudli alegorické sprievody. Na čele išiel alegorický voz ozdobený stuhami a listami viniča. Okolo kráčali ľudia, ktorí sa podieľali na dorobení vína. Na druhom voze bola ukážka prešovania hrozna a dievčatá ponúkali hosťom hrozno a mušt. Na treťom voze – lajtre – viezli sud starého vína, na ktorom sedela kráľovná slávností.
Hospodárska recesia začiatkom 20. storočia čaro oberačiek síce ochudobnila, ale stále sa slávilo v pezinských viechach. Až v roku 1934 mestská rada rozhodla o obnovení pezinských vinobraní.
Tesne pred druhou svetovou vojnou sa tradícia prerušila a nové malokarpatské vinobrania sa začali organizovať až v roku 1958. O rok neskôr boli po Modre oberačkové slávnosti v Pezinku a potom sa každý druhý rok obe mestá v úlohe hostiteľov striedali. Vinobranie sa pokúšali organizovať aj vo Svätom Jure a Vajnoroch, ale neuspeli. Dnes sa vinobranie robí v Modre, Pezinku a Rači.
