| Ilustrácia - Erik Šille |
Stručné dejiny kvasenej kapusty
Kvasená kapusta sa do strednej Európy dostala v 13. storočí, počas vpádu mongolských Tatárov.
"Ľúty barbar ťal mečom a sediac na svojom tátošovi, druhou rukou naberal z koženého mecha odporne páchnuce, žlté strapce a pchal si ich do úst..." Citát z ostrihomskej kroniky nepochybne opisuje prvú, historicky doloženú konzumáciu kvasenej kapusty na území Karpatskej kotliny.
Receptu na kvasenú kapustu sa zmocnilo sedmohradské knieža Gejza I., čo bolo zdrojom napätia v tomto regióne dlhých stopäťdesiat rokov.
Prvá bitka o "tatárske dedičstvo" sa odohrala pri Fióku a uhorský kráľ Béla IV. v nej bol na hlavu porazený. Recept sa dostal do rúk bavorského mnícha Reinholdta, ktorý ho poslal šifrovaciemu oddeleniu do Mníchova. Bavori práve vtedy finišovali na vývoji piva, a tak recept skončil v archívoch tajnej služby...
Ďalšia bitka o kvasenú kapustu sa odohrala pri obci Koložvár. Béla IV. mal tentoraz šťastie. Jeho jazdcom sa podarilo ukoristiť vzorky jedla, ktoré sa neskôr preslávilo ako koložvárska kapusta.
V tom čase však uhorská spoločnosť stála na osudovej dejinnej križovatke.
V krajine prekvitalo pestovanie tradičných žltých melónov, pričom časť národne orientovanej šľachty vyzývala k prechodu na feferónky. Tento zásadný ideový spor traumatizoval uhorskú spoločnosť takmer pol tisícročia a naplno sa prejavil v revolučnom roku 1848. Celý problém pomenoval osvietenecký agronóm Zoltán Mészáros, ktorý na Viedenskom kongrese v roku 1862 povedal:
- Niet viac rozdielu medzi Maďarom a Rakúšanom, medzi melónom a feferónkou! Smutné však je, že sme pri našom spore zabudli na kvasenú kapustu!
Táto zrozumiteľná výčitka do vlastných radov Maďarov opäť rozdelila. Časť prozápadne orientovaných historikov tvrdila, že kvasená kapusta je podvrh. Národne uvedomelí romantickí básnici vytiahli teóriu, podľa ktorej zatúžil bájny vták turul, napiť sa po prehýrenej noci šťavy z kvasenej kapusty, a priviedol Maďarov do strednej Európy. Tretie, najrealistickejšie krídlo inteligencie, sa prikláňalo k názoru historika Jeného Kalvadosyiho. Podľa jeho verzie, kvasenú kapustu priniesol do Európy vodca Hunov Attila, ktorý sa pod menom Bič boží, preslávil ako výrobca sado-masochistických pomôcok.
V tom čase sa na európskom trhu objavila prvá nemecká kvasená kapusta.
Od uhorského originálu sa líšila väčšou tvrdosťou a účelne prepracovaným rezom vlákna. Išlo o premyslený propagandistický ťah kancelára von Bismarcka, ktorý využil kvasenú kapustu ako jeden z argumentov na zjednotenie Nemecka.
Nasledoval dlhý spor medzi oboma štátmi, ktorý vyvrcholil bruselskou arbitrážou, na ktorej medzinárodný súd rozhodol remízou. Originálny recept na kvasenú kapustu bol vydražený na parížskej aukcii cenných papierov a stal sa majetkom súkromného zberateľa...
Táto udalosť vrátila Uhorsko o storočie späť.
- Sme najopustenejší národ v Európe! - napísal polyhistor Imre Vitálos vo svojej slávnej eseji Šabľa a segedínsky guláš.
Hospodársky vývoj v monarchii sa zastavil, čo urýchlilo jej rozpad. Veľká stredoeurópska ríša strácala zmysel existencie a jednotlivé národy sa rozhodli hľadať recept na kvasenú kapustu samostatne. Nasledoval rad regionálnych sporov, nedorozumení a konfliktov.
Na krakovskej vedeckej konferencii v roku 1898 sa pokúsil český obrodenecký gastrofil František Josef Cmunda vyzdvihnúť dominantnú úlohu bobkového listu pri kvasnom procese. Bol vypískaný skupinou pruských nacionalistov, ktorí presadzovali celé čierne korenie.
O dva roky neskôr, nepochodil hornouhorský samouk Matej Hrúzik-Poništ so svojou prevratnou teóriou dvojitých dávok rasce, ktorú predniesol na Medzinárodnom týždni kvasenej kapusty v Manheime.
V roku 1901 predviedol v Miláne taliansky barón di Frappanti, prvý kameninový súdok na kvasenú kapustu, čo v odborných kruhoch vyvolalo škandál.
Poslednú iskru nádeje na zjednotenie Rakúsko-Uhorska sa pokúsil vykresať arcivojvoda František Ferdinand d'Este. Počas inšpekčnej cesty po monarchii naplno využil veľký talent diplomata a štátnika. Severným národom svojej ríše vnukol myšlienku kyslých jabĺk, zatiaľ čo na juhu rozvinul novátorskú teóriu hroznových listov. Osudnú chybu urobil v Sarajeve, kde si oba princípy poplietol...
Ostrov Island umelecký portrét
Renomované geologické inštitúcie a nezávislí kritici z celého sveta sa dnes zhodujú v názore, že najpôsobivejším ostrovom na našej planéte je Island. Island prešiel klasickým humanitným vývojom, tak ako sa na konzervatívny ostrov patrí. Začínal v prvohorách, absolvoval druhohory a treťohory ukončil na výbornú. Tento akademický proces nie je pre všetky ostrovy sveta typický.
Napríklad Jáva, ktorá sa javila ako veľmi talentovaná, preskočila dva prvé stupne a ukončila len treťohory, čo na jej vývoji, žiaľ, trochu vidieť. Jáva je síce väčšia ako Island, ale to, že si vybavila teplé miestečko v Indickom oceáne, naznačuje, že v treťohorách získala pochybné konexie.
Island sa rozhodol ísť vlastnou cestou a fakt, že momentálne pôsobí v Nórskom mori, hovorí za všetko. Skutočný charakter a mravnú silu Islandu si uvedomíme, keď porovnáme jeho život a dielo, s existenciou geograficky blízkeho Grónska. Dnes je nad slnko jasnejšie, že najväčší ostrov zemegule svoju dominantnú úlohu premrhal. Pasívne a jednotvárne Grónsko, pôsobiace v blízkosti činorodého a invenčného Islandu, je veľkým mementom pre všetky ostrovy, ktoré by chceli nasledovať túto pohodlnú cestu menšieho odporu.
Paradoxne najbližšie k surovému až k naturalistickému výrazu Islandu, má Kamčatka. Obaja prešli rovnakým vývojom, a akokoľvek sa výrazové prostriedky Kamčatky zdajú ešte originálnejšie a kontrastnejšie, hĺbku výpovede Islandu nikdy nedosiahla. V rozhodujúcej, zlomovej chvíli Kamčatka nedokázala prerušiť kontakty s akademickou pôdou a zostala polostrovom.
Naproti tomu Island zobral svoju úlohu vážne a je prototypom úspešného a cieľavedomého ostrova. Celé stáročia udivuje svet gejzírom nápadov, ktoré priam tryskajú z jeho útrob. Island je o to strhujúcejší, že horúca vnútorná sila sa tu dostáva do príkreho kontrastu s drsnou, severskou prírodou.
Niekoľko avantgardných geológov sa v poslednom čase snaží upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na Nový Zéland. Faktom je, že tieto dva ostrovy vzbudzujú u odborníkov oprávnené nádeje. Nový Zéland zaujal predovšetkým smelým použitím farieb, tvarov a línií. Keďže ide o mladšiu, nastupujúcu generáciu ostrovov, vzniká oprávnená obava, či postupne neskĺznu na cestu triviálnej konvencie.
Paradoxne i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré posielajú Island do minulosti a jeho štýl považujú za primitívny až fosílny. Odvolávajú sa na skupinu kritikov, ktorá má umelecky a predovšetkým finančne blízko k Austrálii. Tieto názory musí seriózny kunstgeológ rázne odmietnuť! Práve Austrália je typickým príkladom toho, ako dokáže marketing zničiť skutočné hodnoty. Austrália uverila komerčným pochlebovačom a nechala sa vymenovať za kontinent. Rozhodla sa byť poslednou medzi prvými a navždy stratila štatút nezávislého ostrova.
Nech sa už vývoj sveta bude uberať akýmkoľvek smerom, Island bude i naďalej osamelým ostrovom v mori gýču a priemernosti, ku ktorému sa budú upierať zraky všetkých milovníkov skutočného umenia.
1. máj na Kube
Je päť hodín ráno. Ostrov slobody sa halí do hustej hmly. Kubánsky vodca Fidel Castro spokojne odpočíva. V tom sa ozve prenikavý zvuk budíka. Fidel vstáva a s ním aj celá Kuba. Začína sa 1. máj!
Sovietsky budík značky Raketa (dar Jurija Gagarina) ho spoľahlivo budí už takmer štyridsať rokov. Potom, čo vyhorí jeho palivová nádrž a rozplynie sa dym, Fidel opustí hojdaciu sieť (dar Envera Hodžu) a vychádza na balkón svojej rezidencie. Zloží si z hlavy plynovú masku (dar maršala Grečka) a vo vkusnej maskáčovej pyžame (dar Saddáma Husajna) dáva pokyn Štátnemu dychovému orchestru ministerstva cukrovej trstiny, aby zahral prvomájový budíček. Potom Fidel vojde do kúpeľne, pristrihne si o pol centimetra fúzy a tvár si ošetrí pitralónom (dar Antonína Novotného). Oblečie si čerstvo vyžehlenú zelenú uniformu a brigadírku (dar Ho Či Mina) a odchádza na raňajky, ktoré sú príslovečne skromné, až asketické. Compagnero Fidel si nalačno vypije pohárik wodky wyborovej (dar Wojciecha Jaruzelského), zje dve kolieska maďarskej salámy (dar Jánosa Kádára) a odoberie sa na drepový záchod (dar Nicolae Ceaucescua). Potom si obuje vojenské kanady (dedičstvo po Che Guevarovi), nasadne do osobného športového automobilu Trabant 601 (dar Ericha Honeckera) a odchádza do Zátoky svíň.
Ako každý rok i teraz Fidel zistí, že zátoka je na svojom mieste, iba svine v nej už vyše štyridsať rokov chýbajú. Vodca je dojatý a odchádza na tradičnú prvomájovú inšpekciu do kasární Moncada, kde sa začala jeho revolučná kariéra.
V kasárňach mu príslušníci 1. elitnej výsadkovej brigády predvedú ukážku bojového umenia. Pol hodiny vykrikujú smerom do USA urážlivé heslá, potom odhodia mačety a vrhnú sa do vĺn Karibského mora, aby doplávali na Floridu, kde ako politickí emigranti a nezamestnaní, pomôžu likvidovať americký imperializmus.
Fidel je dojatý, utiera si vlhké oči vreckovkou (dar Josipa Broza-Tita) a na pancierovom aute značky Záporožec (dar Nikitu Chruščova) odchádza do Havany, aby sa zúčastnil na oslavách 1. mája.
Pred obrovskou tribúnou (dar Kim Ir Sena) ho víta rozjasaný dav. Fidel sa mu prihovorí krátkym trojhodinovým prejavom, a potom už nasleduje samotný prvomájový sprievod.
Pred tribúnou sa striedajú alegorické vozy. Najväčší úspech, rovnako ako pred štyridsiatimi rokmi, zožína voz plný ryže (dar Maa Ce-tunga), vrece zemiakov (dar Todora Živkova) a jedna dvojhrbá ťava (dar Jundžagina Cedembala). A potom za neutíchajúceho frenetického potlesku popod tribúnu prechádzajú vozy naložené cukrovou trstinou, kryštálovým cukrom, práškovým cukrom, vanilkovým cukrom a kockovým cukrom, aby demonštrovali kubánsku sebestačnosť. Fidel si pri pohľade na toľký cukor nenápadne pichá inzulínovú injekciu (dar Leonida Brežneva), dáva pokyn na prvomájovú veselicu a odchádza do svojej rezidencie.
Je neskorý večer. Fidel si obúva domáce šľapky (dar Gejzu Šlapku) a ako vždy na 1. mája si otvorí knihu Starec a more (dar Ernesta Hemingwaya). Prečíta si venovanie na titulnej strane a potom si na kotúčovom magnetofóne značky Sonet duo (dar Gustáva Husáka) vypočuje svoj vlastný prvomájový prejav. O piatej ráno vypína prístroj.
Je 2. máj a Fidel vychádza na balkón, aby dal pokyn na oficiálny začiatok osláv Dňa vďakyvzdania za to, že on a jeho ostrov slobody prežili ďalší 1. máj.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
Rasťo Piško sa narodil 7. apríla 1962 v Martine. V roku 1999 debutoval knihou rozhlasových a televíznych humoresiek "Z druhej ruky". Je spoluautorom kabaretných a humoristických programov Apropo, Bravissimo, Pošta Horný výplach a mnohých ďalších.
