Do dvoch týždňov sa majú skončiť povrchové úpravy v čitárni U červeného raka.
FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ
„Mestská organizácia Paming, ktorá revitalizáciu robí, pracuje na vonkajších úpravách. V priebehu dvoch týždňov budú hotové všetky spevnené plochy a chodníky, urobia sa sadové úpravy,“ povedala Mária Račková z magistrátu.
Pod premostením sa pracuje aj na štyroch mostných oblúkoch. „Dva stredné sú zamurované. V ďalšom bude miestnosť pre službu, ktorá sa bude venovať požičiavaniu časopisov, a v druhom toaleta,“ povedala Račková.
Potom bude nasledovať rekonštrukcia zábradlia na moste, ktoré je teraz zospodu prekryté lešením. Zábradlie smerom k Domu novinárov je už opravené. Na druhej strane, nad budúcou čitárňou, treba urobiť obrubník, do ktorého sa zábradlie ukotví.
Ešte na jar dokončila svoju prácu v priekope Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá tu robila vodovod a kanalizáciu.
Časť prác sa robila bezvýkopovou metódou, lebo inak sa k pôvodnej kanalizácii, vedúcej popod staršiu zástavbu, nedalo dostať. Dokonca existoval nákladný plán vyústiť kanalizáciu na Michalskú ulicu, čo nakoniec nebolo potrebné.
Mesto pôvodne plánovalo hotový priestor sprístupniť v apríli na sviatok svätého Juraja v rámci akcie Bratislava pre všetkých. Revitalizovať priekopu chceli už primátori Moravčík a Kresánek.
V roku 2001 prebehla aj architektonická súťaž, autorom víťazného projektu bol Rastislav Janák, ktorý v tom čase navrhol aj premostenie Staromestskej ulice. Plány sa však nerealizovali – raz bolo problémom majetkové vyrovnanie, inokedy peniaze.
Priekopu za čias Márie Terézie čiastočne zasypali. V zachovanej časti v minulom storočí fungovala čitáreň, časť na druhej strane premostenia bola roky v zúboženom stave. Mesto však rekonštruuje len časť pred premostením, zvyšok ostane v pôvodnom stave, zarastený burinou, hoci kedysi boli plány na revitalizáciu celej priekopy. Z rozpočtu na tento rok dalo mesto na úpravu priekopy 7,5 milióna korún.
Stredoveká Bratislava
Vodná priekopa bola kedysi poslednou časťou opevenenia mesta a jej zachované zvyšky vedú poza domy na Námestí SNP a Župnom námestí. História priekopy siaha až do 13. storočia. Okrem priekopy sú z opevnenia zachované aj dve bašty – Prašnú prestavali na obytný dom a reštaurácia v nej má dvor susediaci s čitárňou, zvyšky Obuvníckej bašty sa začlenili do domu na Hviezdoslavovom námestí 11. Najvýznamnejšia súčasť opevnenia je Michalská veža. V čase gotiky nastal rozvoj miest na križovatkách obchodných ciest, pri riekach a pod hradmi. Ich typickým znakom boli hradby s bránami a vodnou priekopou. Centrum mesta tvorilo námestie s radnicou, lemované husto vedľa seba zoradenými murovanými meštianskymi domami.
